ŠK SLOVAN BRATISLAVA oficiálna stránka

Jesenná časť, ktorá doteraz nemala vo svete futbalu obdoby. Z dôvodu zimných majstrovstiev sveta v Katare sa európske poháre a ligové súťaže museli odohrať do polovice novembra, čo celý program zhustilo do niečo viac než štyroch mesiacov. Výzva to bola zvlášť pre kluby ako my, ktoré v Európe začínali už v prvom kvalifikačnom kole. Belasí to však nielen kondične zvládli na výbornú, vyhrali svoju skupinu v Európskej konferenčnej lige a sú prví vo Fortuna lige.

Ako sa naše mužstvo prispôsobilo nabitému programu? Kto dosiahol bežecký rekord v zápase? Ktorý zápas bol ten kondične najlepší? A čo majú hráči na jedálničku počas spoločného stravovania na štadióne?

Nielen na tieto otázky odpovedal Roman Švantner, ktorý má spoločne so Štefanom Pánikom pod palcom kondičnú stránku.  

Jesenná časť bola zhustená do niečo vyše štyroch mesiacov, v priebehu ktorých sme odohrali 35 súťažných zápasov. Na rozdiel od bežných sezón bola na programe jediná reprezentačná pauza, počas tej sme však absolvovali dve pohárové dohrávky. Čo bolo z pohľadu kondičného špecialistu kľúčové, aby to mužstvo zvládlo?

Spolupráca v realizačnom tíme. Museli sme si nájsť stratégiu, do ktorej mala čo povedať každá zložka realizačného tímu – hlavný tréner, jeho asistenti, tréner brankárov, ja so Štefanom Pánikom, fyzioterapeuti. Sledovali sme ukazovatele ako zápasové zaťaženie, vonkajšie zaťaženie v rámci tréningov i vnútorné zaťaženie. Potom komunikácia, potrebovali sme vedieť, do akej miery prišli hráči v lete pripravení. Niektorí sa vracali z Ligy národov, musím povedať, že zvolenej vo veľmi nešťastnom letnom termíne. Ďalší boli po zraneniach, iní, ako napríklad Myenty Abena, nemali minulý rok takú vysokú minutáž. Celé sa to muselo zložiť a skombinovať. Za to, že takto dopadlo, vďačíme najmä dobrej komunikácii a kooperácii v rámci realizačného tímu, ktorá sa prenášala na mužstvo.

Vráťme sa teda nachvíľu do júna, keď sa začínala letná príprava a vy už ste vedeli, čo nás čaká. Na čo ste sa vtedy zamerali?

V prvom rade je našou výhodou, že s Vladimírom Weissom st. či Borisom Kitkom spolupracujeme dlho a dokážeme sa dohodnúť aj poslepiačky. Vieme sa na takéto veci pripraviť, keď si každý povie svoj názor, z čoho vyvodíme strategický postup. Vedeli sme, že budeme mať reprezentantov, a teda aj viacerých kľúčových hráčov, v akcii v júnovej Lige národov. Rovnako nám bolo jasné, že počet zápasov na jeseň bude v krátkom čase natoľko veľký, že bolo potrebné vytvoriť skupiny hráčov s cieľom pripraviť každého jedného z nich čo najlepšie. V praxi – reprezentanti museli mať nejaké voľno a začali nabiehať do tréningu iným spôsobom než tí, ktorí od začiatku naskočili do letnej prípravy. Boli tam zmeny, prišli noví hráči, napríklad Giorgi Čakvetadze predtým toľko nehrával. Záťaž sme individualizovali. Mali sme stratégiu a plán, vďaka čomu to vypálilo tak, že mužstvo jeseň zvládlo.

Ktorý zápas z kondičného hľadiska vnímate ako náš najlepší jesenný?

Za taký vrchol by som označil Bazilej, oba zápasy s ním. Ukázali sme v nich, že sme tak fyzicky pripravení, že s mužstvami z top líg dokážeme držať krok. Veľmi dobré boli z tohto pohľadu aj oba duely s Olympiakosom i vonku s Ferencvárosom, vtedy však ešte tím nebol v úplnej kondičnej pohode. S Bazilejom sme dokázali veľa šprintovať a najmä sa opakovane vracať zo šprintov do pozícií, ktoré tréner od hráčov očakáva. Práve zápas v Bazileji bol fyzicky asi úplne najlepší. Ten si dám do takého zlatého kondičného rámčeka (úsmev). Ako som však už vyššie spomenul, je to spoločná zásluha nás všetkých v realizačnom tíme vrátane môjho kolegu Štefana Pánika, s ktorým úzko spolupracujeme (na fotografii, pozn. red.). 

Takto pred rokom ste okrem iného spomenuli cieľ posunúť mužstvo kondične dopredu najmä z pohľadu vysoko-intenzívnych behov so zámerom hrať ešte rýchlejšie a dynamickejšie. Minimálne laický pohľad z tribúny napovie, že sa to naozaj darí...

S trénerom Weissom spolupracujem dlhé roky a sme si podobní v tom, že nikdy nebudeme úplne spokojní. Stále vidím hráčov, ktorí sa môžu posúvať a zlepšovať. Nielen laicky, ale aj z pohľadu dát sme sa posunuli – beháme rýchlejšie, s väčším počtom šprintov, dokážeme ich opakovať, viac odbeháme v rámci vysoko-intenzívnej rýchlosti. Ale na ten úplný top level nám ešte nejaké to percento chýba. Práve preto nikdy nepoviem, že je to stopercentné, pretože sa stále môžeme zlepšovať.

Ako ste z kondičného pohľadu pristupovali k mužstvu v nabitom rytme, keď sme hrávali zápasy prakticky každé tri-štyri dni?

Máme naozaj šťastie na ľudí, ktorí tvoria realizačný tím – či už kolega Štefan Pánik, ale aj všetci naši fyzioterapeuti či lekársky tím. Spoločne sme vytvorili protokol, ktorý sme používali deň-dva po zápase. Niečo nám ukázali dáta, niečo priama spätná väzba od hráčov. Na konci sme trénerovi poskytli informáciu o tom, či je hráč v ďalšom zápase použiteľný a ak áno, na akú minutáž.

V takomto nabitom rytme boli zrejme výzvou aj samotné tréningy, keďže tím bol neustále v zápasovej záťaži...

Mali sme taktické a regeneračné tréningy, všetko ostatné sa robilo individuálne, resp. skupinovo. Ak teda obrancovia a útočníci potrebovali zlepšiť odrazovú silu, riešili sme to pred tréningom. Pokiaľ niektorí potrebovali behy vzhľadom na GPS dáta, tak zase behali po tréningu. Boli sme nútení reagovať na jednotlivé situácie a hľadať pre mužstvo to najlepšie. Veľmi dôležitá bola kultúra, ktorá sa v kabíne v ostatnom období zmenila. Veľa hráčov prichádza na tréning skôr do telocvične, alebo zostávajú po ňom a robia si doplnkové cvičenia. Od toho sa následne veľa odvíja aj v samotnom tréningovom procese. 

V kvalifikačných kolách sme odohrali tri predĺženia, z toho proti Olympiakosu v početnom oslabení. Viete konkretizovať maximálnu nabehanú vzdialenosť z pohľadu jednotlivca v týchto zápasoch?

Boli to vzdialenosti na úrovni 14-15 kilometrov v zápase. Rekordérmi boli Juraj Kucka a Jaba Kankava, motory mužstva. Obaja sú vekovo starší, no sú to príkladní profesionáli, vďaka čomu dokážu stále zvládať náročné zápasy. Nie je to náhoda, všetko je o prístupe a o tom, ako sa hráč o seba stará. Čo sa týka rýchlostných parametrov, v tejto štatistike boli lídrami Aleksandar Čavrič a Giorgi Čakvetadze. Ak sa pozriete na šprint s loptou, tak práve Čakvetadze v ňom dokázal vygenerovať extrémnu rýchlosť. Ale samozrejme, týmto nechcem nijako vyvyšovať týchto štyroch menovaných nad ostatných. Každý post si aj z tohto pohľadu vyžaduje niečo iné a všetci, ktorí zasiahli do hry, majú podiel na našom tímovom úspechu.

Práve Aleksandar Čavrič patril k hviezdam jesene, keď naplno ukázal, čoho je na ihrisku schopný a gólmi, prihrávkami a hrou nás ťahal dopredu...

Pri svojom príchode, pred rokom a pol, som sa o jednotlivých hráčoch dopočul rôzne veci. Niečo sa potvrdilo, niečo sa nám podarilo vyvrátiť prestavením hláv a inak zvoleným tréningovým postupom. Dovolím si povedať, že sa nám podarilo zlepšiť aj hráčov, ktorí podľa názoru iných ľudí, nie podľa mňa, stagnovali. Čaki patril medzi najrýchlejších hráčov v rámci celej Európskej konferenčnej ligy. Jeho šprint je na vskutku vysokej úrovni.

Začiatkom januára 2022 sa celý klub vrátane A-tímu presunul na Tehelné pole, kde dennodenne využívate okrem iného aj špičkovo vybavenú posilňovňu. Hráči majú priamo v reštaurácii na štadióne spoločné raňajky i obedy. Môžete fanúšikom prezradiť, čo sa nachádza v ich jedálničku?

Futbalista by mal mať profesionálny prístup celý deň, aj preto sme znovu zaviedli spoločné raňajky i obedy. V strave, ktorú majú hráči na štadióne, je veľa zeleniny, ovocia, ľahké šunky, mäsá. Je tam množstvo vlákniny, vločky a všetko možné, čo je zdravé a nezaťaží trávenie. Celkovo máme na štadióne k dispozícii špičkovo vybavenú posilňovňu, rozcvičovňu, regeneračnú miestnosť. Podmienky sú na špičkovej úrovni, o to sme motivovanejší prejaviť to aj našimi výkonmi na ihrisku.

Naši hráči si už plnia individuálne tréningové plány. Môžete priblížiť ich obsah?

Individuálne plány boli vytvorené na základe toho, čo sme videli počas sezóny. Viac vyťažení hráči mali pomalší nábeh, tí, ktorí hrávali menej, ešte na konci novembra dotrénovali a hneď pôjdu do väčšej záťaže. Plány sú rozdelené na bežeckú a silovú zložku. Cieľom je vďaka nim využiť na maximum tri týždne prípravy, čo nie je veľa času, no ak všetko vyjde tak ako sme si nachystali, bude to stačiť. Hráči majú vypočítané úseky, ktoré majú behať v jednotlivých dátumoch, pričom ich na diaľku môžeme kontrolovať cez aplikáciu. V úvode zimnej prípravy absolvujeme fyzické testy, klub investoval do diagnostických zariadení, vďaka čomu budú testy veľmi precízne a budeme vedieť podľa nich lepšie nastaviť záťaž.

Čo bude cieľom zimnej prípravy?

Byť ešte dynamickejší. V danom časovom pláne na prípravu máme naplánované jednotlivé tréningové stimuly, či už bežecké alebo silové. Výsledkom  by malo byť, že hráč bude vládať behať vo vysokých rýchlostiach väčší počet metov a bude skôr a častejšie schopný opakovať šprinty počas zápasu. Jednoducho, aby sme dokázali hrať ešte rýchlejší futbal.

Bola táto zhustená jeseň najväčšou výzvou vašej profesionálnej kariéry?

Určite áno. Dovolím si povedať, že termín katarského šampionátu ublížil futbalu a to, čo museli hráči absolvovať v takom krátkom čase, bolo až zdraviu nebezpečné. Videli sme to aj na samotných majstrovstvách, kde bolo viacero zranení bez kontaktu s protihráčom. Naozaj to bola veľká výzva. Z môjho pohľadu o to viac obdivujem hráčov, ktorí to zvládli.

V Slovane pôsobíte od leta 2021, kam radíte úspech, ktorý sa nám podarilo na jeseň dosiahnuť?

Teším sa z toho, čo povedal hlavný tréner – že sa ľudia vrátili na štadión a chodia sa pozerať na svojich hráčov. Bez ohľadu na to, či sme vyhrali skupinu alebo prehrali vo finále, tak ľudia chodia, tešia sa, čo je aj pre mňa obrovské zadosťučinenie a dôkaz, že to, čo robíme, má zmysel. A nie je to o výsledkoch a peniazoch, ale o radosti pre ľudí.