Iné myšlienky vďaka synovi
Dávida Holmana sme v úvode zimnej prípravy opäť videli na ihrisku.
Uplynulé dva roky boli pre Dávida Holmana ťažké. Po tom, ako sa koncom sezóny 2021/22 vrátil do hry po zranení kolena, utrpel prakticky rovnaké zranenie aj v úvode prebiehajúceho ročníka. Na začiatku zimnej prípravy sme ho však mohli vidieť na ihrisku s úsmevom na tvári, čo značí dobré správy.
Dávid v stredu absolvoval úvodnú fázu na ihrisku spoločne s mužstvom. „Veľmi sa z toho teším. Verím, že do konca januára nabehnem do plného tréningu s mužstvom,“ povedal futbalista, ktorý v belasom pôsobí od leta 2017.
„Mám za sebou ťažký rok, ale som tu. Rovnako ako pri prvom zranení, ani teraz som zo seba nechcel robiť martýra, preto som počas roka prakticky verejne nehovoril. Som však priamy človek a poviem, čo mi šlo hlavou,“ rozhovoril sa Dávid Holman, ktorému po tom, ako si v lete 2022 roztrhol krížny väz aj na druhom kolene, šli hlavou všelijaké myšlienky. „Rozmýšľal som, že prestanem s futbalom. Tieto zranenia kolena sú ťažké, prinášajú veľa bolesti, prakticky sa musíte znovu učiť chodiť či skákať. Uvažoval som, čo ďalej. Pomohla mi jedna skutočnosť – narodenie syna. Šport je niečo, čo mu môže v živote ukázať správnu cestu a z čoho sa môže veľa naučiť. Chcem byť jedným z jeho vzorov a mojím cieľom je, aby ma syn videl hrať futbal.“
Syn Nolen, ktorý prišiel na svet v máji minulého roka, dodával nášmu futbalistovi veľa energie a sily. „Poviem to tak, že chcem byť nielen jeho otec, ale aj jeho tato. Aj napriek operácii som pomáhal manželke, svoj voľný čas som venoval synovi. Kvôli zraneniu som síce prišiel o zápasy, no hneď na druhý deň po operácii som už bol v posilňovni, čiže časovo sa mi to zase nejako nezmenilo. Voľné chvíle sme strávili spolu, aj po nociach som sa budil k synovi, nechcel som to nechať len na manželku. Dnes už vieme, že malý vydrží aj sám so mnou, čo je veľmi pekné.“
Proces rekonvalescencie po zranení je o tvrdej drine. „Každý deň som strávil 4-5 hodín v telocvični. Chcel by som sa poďakovať našim kondičným trénerom, fyzioterapeutom a lekárskemu tímu za skvelú starostlivosť,“ pokračoval Dávid Holman, ktorý si už vyskúšal ihrisko i loptu. „Aj včera som sa na ihrisku už dotýkal lopty. Rovnako predtým doma, keď sme sa so synom hrali s maličkou loptou (úsmev). Nebol som ani na zimnej dovolenke, namiesto nej som trénoval s osobným trénerom, všetko v komunikácii s našimi trénermi v klube. Manželke som povedal, že teraz je pre mňa najdôležitejšie dať sa zdravotne dokopy, s čím plne súhlasila a vo všetkom mi pomáhala.“
Belasí zažili čarovnú jesennú časť s množstvo obratov a s gólmi v záverečných sekundách. Jeden z našich služobne najstarších hráčov zažíval tieto okamihy len na tribúne. Dávid však po zápasoch pravidelne chodil do kabíny za spoluhráčmi, aby s nimi aj v čase, keď nemohol hrať, prežíval tieto silné okamihy. „Bolo pekné vidieť chalanov, odviedli skvelú prácu. Tešil som sa spolu s nimi. Nepamätám si, že by som v živote videl toľko gólov v posledných sekundách ako teraz u nás (úsmev). Pre nás i fanúšikov to boli krásne chvíle.“
Aktuálny cieľ Dávida Holmana je teda jasný – vrátiť sa do konca januára do plného tréningu s tímom. Držiteľ štyroch slovenských titulov je stále hladný po futbale. „Mám za sebou ťažké obdobie, ktoré však zo mňa urobilo silnejšieho a odolnejšieho človeka v súkromí a verím, že aj na ihrisku. Môj cieľ je dať sa do konca mesiaca dokopy, aby som bol na všetko pripravený,“ uzavrel Dávid Holman.
