ŠK SLOVAN BRATISLAVA oficiálna stránka

Dlhšie čítanie – nový formát na klubovom webe ŠK Slovan, v ktorom vám podrobnejšie predstavíme našich hráčov a položíme im iné než tradičné zápasové otázky. Začíname s Kenanom Bajričom, ktorý píše zaujímavý futbalový príbeh. Môžete si prečítať o tom, ako začínal na poste brankára, v čom bolo ťažké prvé zahraničné pôsobenie, a ako vníma svoj letný návrat do najúspešnejšieho slovenského klubu. Prezradil aj to, čo je typické pre jeho osobnostnú charakteristiku. 

Kedy si začal robiť prvé futbalové kroky?

Mal som veľmi pekné detstvo v malom meste Ig neďaleko od Ľubľany. V škôlke som sa rád hrával s loptou a aj poobede sa mi chcelo zostať vonku na ihrisku. Blízko škôlky bola škola, kde si ma všimol tréner, ktorý viedol o rok-dva staršie deti. Povedal rodičom, že ak chcem, môžem sa k nim pridať a trénovať so staršími. A tak sa to celé začalo. Keď som mal šesť, začal som hrať v klube Faktor, ktorý sídlil v Ľubľane. Od nás to bolo tak 30-40 minút autom, čo pre rodičov nebolo časovo ľahké, pretože pracovali v hlavnom meste. Jazdili teda hore-dole, aby ma brali na tréningy.

V akom veku začalo byť spojenie Kenan Bajrič a futbal naozaj vážne?

Asi keď som mal 15 rokov. Popravde, na strednej škole ma učenie extra nebavilo. Občas som pomáhal otcovi v jeho práci. Rozmýšľal som, čo budem v živote robiť, a jednoducho, futbal ma bavil najviac. Povedal som si, že urobím všetko pre to, aby som sa mu mohol dlhodobo venovať, a aby ma živil.

Zrejme sa teda jednalo o kombináciu talentu, disciplíny i tvrdej práce...

Musí to byť kombinácia uvedených vecí. Nepatrím medzi hráčov, ktorí zostávajú extrémne dlho po tréningu v telocvični, no keď máme voľno a som doma, individuálne trénujem. Futbalu som musel odmalička niečo obetovať. Kým kamaráti chodili každý víkend von, ja som sa pripravoval na zápasy. Celé je to o vašom nastavení a o tom, čo futbalu obetujete a venujete.

Hral si odmalička v strede obrany, teda na súčasnom poste v Slovane?

Úplne na začiatku som bol brankár. Šli sme na turnaj a nemali sme brankára. Tréner si nás premeral a vybral mňa. A tento turnaj mi vyšiel, chytalo sa mi výborne! Neskôr som sa presunul do stredu poľa a od svojich 15-16 rokov hrám v strede obrany. Občas som však alternoval aj na ľavom kraji defenzívnej línie.

Mal si v detstve či mladosti futbalový vzor?

Bol ním Emir Spahič, stredný obranca a bývalý reprezentant Bosny a Hercegoviny, na klubovej úrovni hrával v Nemecku. Páčila sa mi jeho mentalita a prejav v zápasoch. Bol trpezlivý, ukazoval správne emócie, preto som si z neho bral príklad.

Bolo pôsobenie v Olimpiji Ľubľana, kde si vhupol do mužského futbalu, prvým splneným snom?

Snom prakticky každého chalana z Ľubľany je hrať za Olimpiju, u mňa to nebola výnimka, keďže som vyrastal kúsok odtiaľ. Navyše, tréner, ktorý ma viedol v predošlom klube (Interblock), šiel do Olimpije, a vzal so sebou mňa a ešte pár hráčov. Vnímal som to ako obrovský skok v kariére, spojený s väčším tlakom a očakávaniami.

A to si ešte azda ani netušil, že zrejme ešte väčší tlak a očakávania zažiješ aj v ďalšom angažmáne v najúspešnejšom slovenskom klube. Bolo rozhodovanie na prelome rokov 2017 a 2018, keď si prestupoval do Slovana, jedno z najťažších v živote?

V tom čase určite áno. Darilo sa mi, v Olimpiji sme mali výborného chorvátskeho trénera, hral som dobre, po dlhšom čase sme boli v bitke o titul, ktorý mužstvo po mojom zimnom odchode napokon aj získalo. Musel som sa však rozhodnúť. Keď sa pozriem späť, nič by som na svojom rozhodnutí nezmenil. Slovan ma veľmi chcel a pre moju kariéru bolo správne, že som zamieril do Bratislavy.

Ako 23-ročný si prvýkrát zažil angažmán v zahraničí. Bolo spočiatku ťažké si zvyknúť?

Ešte pred príchodom som si prezrel káder. Aj vtedy bolo v Slovane viacero hráčov z Balkánu, plus krátko predo mnou podpísali Andraža Šporara, s ktorým sme sa poznali ešte zo školy a neskôr sme boli spoluhráči. Priznávam, že aj tak som mal trochu obavy, keďže som prvýkrát šiel hrať a žiť mimo Slovinska. Aj vďaka Andražovi som to však mal ľahšie, on už poznal, aké je pôsobiť v zahraničí, a dosť mi na úvod pomohol. Nie som totiž človek, ktorý sa okamžite otvorí. Potrebujem čas, aby som si zvykol. Výhodou je, že slovenčina je veľmi podobná ako slovinčina, preto som sa rýchlo naučil jazyk.

Zrejme pomohla aj skutočnosť, že z Bratislavy to nie je ďaleko domov...

Do Ľubľany sú to odtiaľto štyri hodiny autom. Zo začiatku mi to naozaj pomohlo. Ak sme mali voľný pondelok, šiel som vždy domov. Iní hráči musia čakať na dlhšie voľno, pretože na ceste domov absolvujú dlhé presuny lietadlom. U mňa je to oveľa flexibilnejšie.

Všimli sme si, že na pozápasové ďakovačky chodíš aj so svojimi ratolesťami. Žiješ v Bratislave spolu s rodinou?

Áno, žijeme tu spoločne s manželkou a našimi dvomi deťmi, ktoré sem chodia do škôlky.

Si jedným z dvoch hráčov aktuálneho kádra, ktorí 3. marca 2019 nastúpili v otváracom zápase na novom Tehelnom poli. Čo sa ti ako prvé vybaví pri tejto spomienke?

Predovšetkým skvelá atmosféra, bolo vypredané. Taktiež to, že sme pri otvorení nového štadióna vyhrali, čo bolo veľmi dôležité. Emócie boli veľmi silné a dodnes si na tento deň rád spomínam.

Aké boli dve sezóny, ktoré si strávil na hosťovaní na Cypre?

Myslím si, že tieto dva roky mi priniesli viac skúseností. Zažil som novú ligu, iný futbal i mentalitu. Pafos, kde som hosťoval, nie je klub ako Slovan, ktorý každý rok bojuje o titul. Cieľom bola skôr pohárová Európa, čo je niekedy ešte ťažšie. Na Cypre je viac klubov s väčšími finančnými možnosťami, čo sme koniec-koncov aj sami zažili. Prišiel som odtiaľ ako skúsenejší futbalista.

Čo hovoríš na návrat do Slovana, keď si sa v lete 2023 hneď stal súčasťou základnej zostavy?

Úprimne si povedzme, že keď som sa vracal z hosťovania, tak asi málokto čakal, že tu zostanem, a že sa to celé takto vyvinie. O to som však radšej, že sa to stalo. Pôsobenie v Slovane si užívam možno ešte viac než kedykoľvek predtým. Odohral som prakticky celú Európsku konferenčnú ligu, sme prví v lige, čo viac si priať.

Pri súčasnej fazóne sa otvára otázka, či myslíš aj na reprezentáciu, za ktorú máš na konte štyri seniorské štarty.

Stále to môže byť otvorená kapitola, avšak všetko je na reprezentačnom trénerovi. Popravde, nerozmýšľam nad tým až tak intenzívne. Som v Slovane, chcem zostať zdravý a hrávať. Ak príde pozvánka, tak super, keď nie, nebudem naštvaný. Užívam si futbal, a to je hlavné.

Ktorý zápas v prebiehajúcej sezóne si si teda najviac užil?

Určite ten v Ľubľane. Hral som pred očami rodiny a mnohých priateľov, dosiahli sme kľúčové víťazstvo pre postup. Nastúpil som na štadióne, kde mám toľko odohraných duelov a spomienok. Nechcel som tam prehrať, túžil som vydať zo seba možno ešte viac, keď tam boli toľkí blízki ľudia. Stále mám rád Olimpiju ako svoj prvý klub, no v tomto zápase som veľmi chcel vyhrať a myslím si, že emócie mi pomohli podať ešte lepší výkon.

Čo máš na živote futbalistu najradšej, a čo naopak najmenej?

Najradšej asi cestovanie do množstva rôznych krajín. Ak by som nehral futbal, nedostal by som sa no toľko rôznych miest a zrejme by som neprecestoval svet. A rovnako milujem ten pocit byť na ihrisku a prinášať ľuďom a deťom radosť, prípadne im po zápase povedať pár slov. Nemám rád dlhé prípravy. V minulosti sme chodili preč aj na mesiac, kde sme ´len´ trénovali a trénovali, a boli dlhý čas mimo rodiny. Teraz v Slovane je to však úplne okej, kratšie úseky mi nevadia, a povedzme si úprimne, 10 dní v Katare nie je zlá vec.

Súhlasíš, že si osobnosť, ktorá viac než slovami rozpráva skutkami, resp. v našom prípade výkonmi?

Súhlasím. Nerozprávam toľko, aj keď medzi rodinou a priateľmi som trošku iný. V kabíne a na ihrisku samozrejme niečo poviem tiež, najmä v zápase, keď sa snažím pomôcť ostatným chalanom. Inak však chcem, aby za mňa hovorili výkony. Niekedy možno až tak neprejavujem emócie, viac energie venujem do hry, získavania lôpt či súbojov.

Čo najradšej robíš vo voľnom čase?

Rád sa hrám s deťmi vonku na ihrisku, rovnako si rekreačne zahrám basketbal či tenis, to ma veľmi baví. A keď uspím deti, tak si občas na odreagovanie zahrám video-hry s priateľmi (úsmev).

Aké je tvoje obľúbené miesto v Bratislave?

Asi blízko môjho domova, v okolí Dunaja a promenády. Môžem sa tam ísť poprechádzať s deťmi, sú to veľmi pekné miesta na prechádzku. Rovnako je tam veľa obchodov, takže mi aj vyhovuje, že tam s manželkou nemusím ísť (smiech). Sú to rušné miesta Bratislavy, čiže ma tam zvyknú osloviť fanúšikovia Slovana na spoločnú fotku, čo je však veľmi pekné a páči sa mi, že spoločne žijeme futbalom.