Odvďačiť sa výkonmi
Matúš Vojtko nielen o blížiacom sa derby.
Matúš Vojtko prežíva zaujímavú jarnú časť ročníka. V posledných zápasoch naskakoval pravidelne v základnej zostave a ako sám hovorí, tento titul prežíva intenzívnejšie než ten prvý z roku 2022. V rozhovore sme sa venovali blížiacemu sa derby i tomu, ako vyzerá Matúšov bežný deň aj pomimo futbalu.
Belasí síce majú majstrovskú definitívu, derby je však vždy aj vecou prestíže bez ohľadu na postavenie v tabuľke či vývoj ligy. „Od utorka sa plne venujeme príprave na Trnavu. Na tréningoch odznela jednoznačná informácia od trénera o tom, že derby je samo o sebe veľkým zápasom, a nemôžeme tam ísť po titule s akýmkoľvek uspokojením. Myslíme aj na fanúšikov, ktorí budú merať cestu na derby, a verím, že ich bude v našom sektore veľa. Vážime si, že za nami celú sezónu chodia aj von, a chceme im to dať najavo aj v tomto zápase,“ povedal Matúš Vojtko.
Aké by mohlo byť 172. derby? To posledné nám prinieslo trpký priebeh, keď sme boli aktívnejší a mali sme aj prvú veľkú šancu, no Spartak využil všetky naše zaváhania a bral tri body z Tehelného poľa. „Posledné derby je ukážkovým príkladom, že tieto zápasy sú o maličkých chybách, ktoré vedia súperi hneď využiť. Býva to o detailoch i úspešnosti v súbojoch. Myslím si, že také to bude aj teraz v Trnave.“
Matúš Vojtko dostáva na jar viac priestoru. V každom z piatich duelov nadstavbovej časti nastúpil v základnej zostave. „Hernú prax nijako nenahradíte. Ak hráte viackrát po sebe, je to každým zápasom lepšie. Môžem byť len vďačný trénerovi za dôveru, snažím sa mu odvďačiť výkonmi,“ vyhlásil niekdajší slovenský mládežnícky reprezentant. V čom je pre futbalistu po kondičnej či hernej stránke iné, ak začne častejšie hrávať dlhšie úseky zápasov? „Aj keď som hrával menej, tak s kondíciou som nikdy problém nemal. Nestávalo sa, že by som bol zadýchaný alebo by ma trápili ťažké nohy. Skôr je to o cítení priestoru, viac vnímam, kam si môžem nabehnúť v šprinte a podobne.“
Belasí zvyknú hrávať v dvoch základných rozostaveniach 4-2-3-1 (resp. 4-3-3), alebo v 3-4-3. V ktorom z nich sa Matúš Vojtko na ľavom kraji defenzívy cíti lepšie? „Ťažko povedať. Ak hráme na troch stopérov, musím ísť v podstate stále smerom dopredu, aj keď ide útok po pravej strane. Mám istotu v podobe stopéra za sebou a môžem hrať voľnejšie do ofenzívy. Viac sa nabehám, ale mňa doslova baví behať. Pri štvorke vzadu mi zase vie viac pomôcť krídlo, zvlášť, ak sme pod tlakom,“ priblížil rodák z východného Slovenska.
Aké je to mať v 23 rokoch na konte dva slovenské tituly? „Tento titul prežívam výraznejšie než ten prvý, pretože som odohral viac minút a cítim, že mám na ňom väčší podiel. Na Pauša však ešte strácam päť titulov (smiech). Mám teda čo robiť. Cením si to. Veľa chalanov si nemôže vo veku 23 rokov povedať, že už má dva slovenské tituly,“ povedal Matúš Vojtko, ktorý má v aktuálnej sezóne na konte 15 štartov v Niké lige a rovných 1000 minút. V ročníku 2021/22 odohral 9 duelov so 707 minútami. Čo mu však ešte chýba, je premiérový ligový gól v belasom. Do šancí sa pritom dostáva. „Nepamätám si sezónu ako túto, keď by som mal prakticky v každom zápase nejakú šancu, no gól nie a nie prísť. Aj chalani mi stále hovoria, že už to musím prelomiť. Rád by som do konca ročníka prvýkrát v lige za Slovan skóroval. Verím, že to príde.“
Medzi Matúšove silné stránky patrí aj kopacia technika, ktorá by mu mohla tiež pomôcť v splnení osobného mini-cieľa. „Po tréningoch zostávame na ihrisku a kopeme si priame kopy. Na štandardky však máme viacerých kvalitných hráčov. Napríklad Kevin Wimmer to kope tak šesťkrát lepšie než ja, tiež ľavačkou. Jemu by som dal pred sebou prednosť, verím, že sa k nejakej štandardke dostane aj on,“ vyhlásil náš ľavý krajný obranca.
Matúš Vojtko patrí k mladšej generácii v našej kabíne. Často ho vidieť po boku Filipa Lichého, Martina Trnovského, Adama Hrdinu či Nina Marcelliho. „Aj keď máme voľno, snažíme sa dohodnúť s trénermi a pokiaľ je tam priestor, chodíme aj vtedy na štadión a potrénujeme si. Či už na ihrisku alebo v posilňovni. Snažíme sa na sebe čo najviac pracovať, sme predsa stále mladí, a potrebujeme makať, aby sme sa niekam dostali.“
A ako vyzerá bežný Matúšov deň? „Ráno idem na štadión, kde si odtrénujem a porobím veci v posilňovni. Po príchode domov vyvenčím psíka, a potom si buď trochu oddýchnem, alebo idem niekam na kávu. Poobede či podvečer vezmem psíka ešte raz na dlhšiu prechádzku mimo centra mesta. Snažím sa trochu zmeniť prostredie a vypnúť. Pri takej prechádzke sa viem uvoľniť a odreagovať sa od všetkého ostatného,“ uzavrel bývalý kapitán slovenskej reprezentácie do 21 rokov.
