Tvorca veľkého Slovana trénoval aj Atlético Madrid
Jedna z najväčších legiend nášho klubu Ferdinand Daučík trénoval v rokoch 1957-1959 Atlético Madrid a najväčšie trénerské úspechy dosiahol práve v Španielsku. Dodnes je tam považovaný za trénerskú osobnosť najvyššieho rangu.
Skôr než v stručnosti priblížime jeho skvelú kariéru, spomeňme doterajšie priame kontakty Slovana Bratislava a Atlética Madrid. V rámci európskych pohárov to bude v stredu pre obe mužstvá vzájomná premiéra, avšak s Atléticom sme sa v 70. a 80. rokoch stretli dokopy štyrikrát na rôznych turnajoch v Španielsku. V roku 1970 sa nám podarilo remizovať 1:1, keď za Slovan strelil gól Ján Čapkovič, ale potom už nasledovali len prehry. Z toho raz vo finále populárneho turnaja Trofeo Colombino 1972 v Huelve, kde sme Atléticu podľahli tesne 1:2. Posledný zápas s týmto súperom sme odohrali 5. augusta 1989 a podľahli sme 1:3.
Čo sa týka Ferdinanda Daučíka, tak jeho život je hodný filmového spracovania. Ako hráč bol s naším klubom štyrikrát majstrom Slovenska a so Slaviou Praha dvakrát majstrom ČSR. V jej drese ako kapitán dvihol v roku 1938 nad hlavu Stredoeurópsky pohár, čo bola vtedajšia obdoba súčasnej Ligy majstrov. Hral tiež na MS 1938 vo Francúzsku. Po skončení hráčskej kariéry začal svoju mimoriadne úspešnú trénerskú dráhu. Najprv v ŠK Bratislava (dnešný Slovan), ktorý bol klubom jeho srdca a s ktorým získal dva tituly majstra Slovenska. Okrem toho bol aj reprezentačný tréner Slovenska i ČSR. Po druhej svetovej vojne vybudoval spoločne s Leopoldom ,,Jimom“ Šťastným z belasého klubu rešpektovanú európsku značku plnú reprezentantov, čoho výsledkom bol hlavne prvý česko-slovenský majstrovský titul, získaný suverénnym spôsobom v roku 1949.
To však už Ferdinand Daučík sedel vo väzení a znášal brutálne výsluchy Štátnej bezpečnosti. Za dramatických okolností sa mu podarilo v jeseni 1949 ujsť z pracovného tábora v Novákoch, kde mu aspoň umožnili trénovať neďaleký Sokol Prievidza v I. triede Nitrianskeho kraja. Keď sa mu po úteku z tábora podarilo preplávať rieku Moravu, dostal sa cez Rakúsko a Taliansko do Španielska a takmer okamžite prevzal futbalistov FC Barcelona. Dokázal tak urobiť zrejme najväčší trénerský skok v dejinách futbalu, čo prechod z Prievidze až na lavičku FC Barcelona nepochybne je. V katalánskej metropole sa mu mimoriadne darilo, a to aj vďaka jeho švagrovi Ladislavovi Kubalovi (ďalšia veľká legenda nášho klubu), ktorý bol neskôr vyhlásený za najlepšieho hráča FC Barcelona 20. storočia.
Ferdinand Daučík získal s FC Barcelona dvakrát majstrovský titul, trikrát Španielsky pohár a dvakrát Španielsky superpohár. V rokoch 1952 a 1953 tak s ňou vybojoval vlastne španielske ,,Treble“. ,,Double“ získal neskôr s Athléticom Bilbao a jeden Španielsky pohár aj s Realom Zaragoza. V historickej tabuľke najúspešnejších trénerov FC Barcelona je na treťom mieste za Pepom Guardiolom a Johannom Cruyffom. Je úspešnejší ako napríklad Luis Enrique, Louis van Gaal alebo Frank Rijkaard.
Vráťme sa ale k jeho pôsobeniu v Atléticu Madrid. Hneď v prvej sezóne s ním vybojoval druhé miesto v španielskej lige, keď za mestským rivalom Realom zaostali jeho zverenci len o tri body. Daučík dotiahol v sezóne 1958/1959 madridské Atlético aj do semifinále Pohára európskych majstrov, v ktorom to bola opäť záležitosť dvoch madridských rivalov. Oba vzájomné derby zápasy sa vyznačovali takou vyrovnanosťou, že o postupujúcom do finále sa nerozhodlo ani v dvoch stretnutiach. Muselo tak nasledovať tretie na neutrálnej pôde. Vtedajšie pravidlá totiž nepoznali penaltový rozstrel a ani nerozhodoval gól strelený na pôde súpera. Ak by tomu tak bolo, do finále by išlo Daučíkovo Atlético, keďže na rozdiel od Realu strelilo gól na pôde súpera. V treťom rozhodujúcom stretnutí bol ale šťastnejší Real (v tom čase bezkonkurenčne najlepšie mužstvo sveta), ktorý zvíťazil tesne 2:1 a postúpil do štvrtého finále za sebou. Ferdinand Daučík však vytvoril v Atléticu Madrid silný tím, ktorý začal lákať divákov a z tohto dôvodu sa vedenie klubu začalo pohrávať s myšlienkou výstavby nového štadióna. Ten sa skutočne v 60. rokoch stal realitou a naši fanúšikovia ho poznali najmä pod menom Estadio Vicente Calderón.
Po odchode z Atlética trénoval Daučík ďalšie známe kluby. Stačí spomenúť napríklad FC Porto, Betis Sevilla, FC Sevilla, Espaňol, či spomínaný Real Zaragoza, s ktorým získal Španielsky pohár. Dodnes je Ferdinand Daučík, čo sa týka úspechov v zahraničí, najúspešnejším slovenským futbalovým trénerom. Ale hlavne je to naša veľká klubová legenda, ktorej Slovan vďačí za to, čím dnes je.
Tomáš Černák
