Andraž Šporar: Hrať za Slovan je pre mňa osobná záležitosť
Nedávno dosiahol stovku štartov v belasom drese. Jedna vec sú ohromujúce štatistiky, druhá osobnostný prínos pre kabínu i celý klub. Andraž Šporar zatiaľ v belasom naskočil do 103 duelov, dal v nich 78 gólov, čo je priam neskutočné číslo. Od tejto sezóny je kapitánom tímu a už viackrát potvrdil, že je líder na správnom mieste. V rozsiahlom rozhovore sme sa s Andražom venovali viacerým témam vrátane blížiaceho sa domáceho zápasu Ligy majstrov so Stuttgartom (streda 14. októbra o 21:00 na Tehelnom poli).
Za Slovan si zatiaľ odohral 103 zápasov, dal si v nich 78 gólov. Aké pocity v tebe vzbudzujú tieto neskutočné čísla?
Výborné (úsmev). Znamenajú pre mňa veľa nádherných spomienok, množstvo skvelých zápasov a veľkých večerov na Tehelnom poli. Avšak osobne si myslím, že sa ešte nenachádzam ani v polovici toho, čo môžem v Slovane dosiahnuť. Teším sa na každý deň, ktorý v klube strávim, chcem dávať góly, prihrávať na góly spoluhráčom a hlavne, víťaziť v belasom drese.
Ak by si mal vybrať TOP3 góly, ktoré si za Slovan dal, ktoré by to boli?
Určite by tam bol gól v Celje, v emotívnom zápase, na štadióne bola celá moja rodina i priatelia. Ak by sme vypadli, asi by som to potom celý život počúval od kamarátov v Slovinsku (úsmev). Ťažké je vybrať ďalšie dva, keďže ich bolo fakt veľa. Možno ten doma proti Brage z Európskej ligy na jeseň 2019, keď sa mi podarilo skórovať vonkajškom, krížne k žrdi. Síce sme vtedy nešťastne prehrali, no bol to krásny gól. A potom samozrejme otvárací zápas na novom Tehelnom poli s Trnavou, keď som dvakrát skóroval. Bol to krásny večer a symbol prechodu na nový štadión i začiatku novej éry Slovana Bratislava.
Napadá nám ešte jeden okamih, keď si síce neskóroval, no mal si obrovský podiel na jednom z najemotívnejších gólov, aké nové Tehelné pole zažilo. Bolo to v play-off Európskej ligy 2019/20, keď sme doma zdolali PAOK 1:0 po góle z nadstaveného času, pred ktorým si po dlhom nákope Dominika Greifa vybojoval loptu pre Myentyho Abenu...
Aj to si veľmi dobre pamätám. Ak by aj Abena nedal gól, bol som tam, takže by som ho dal asi ja (smiech). V takýchto veľkých zápasoch i celkovo fakt nezáleží na tom, kto je uvedený ako autor gólu, ale to, ako vyzerá celkové skóre, a či sme vyhrali. Ako útočník musím byť trošku sebec, no vždy sa snažím prihrať, ak je niekto v lepšej pozícii než ja. Pre mňa je podstatné, aby Slovan víťazil. Ak sa mi podarí skórovať, no nevyhráme, nie je to ten správny pocit.
Vráťme sa ešte k presnému zásahu z Celje. Bolo tam vidieť dve veci, ktoré ťa charakterizujú – obrovskú kvalitu i lásku ku klubu, keď si sa po góle neskutočne tešil. Môžeš nám o tom povedať viac?
Bol som veľmi šťastný, pretože predtým som bol dosť frustrovaný. Mal som dobrú letnú prípravu, podarilo sa mi skórovať proti Slavii i Pafosu, potom aj v prvom zápase v predkolách Ligy majstrov v Tbilisi. Tam som sa však zranil za naozaj nešťastných okolností. Tlačil som na to, aby som stihol dvojzápas s Celje, snažil som sa urýchliť celý proces rekonvalescencie. Bola to obrovská úľava. A čo sa týka samotného gólu, pas od Bajra (Kenan Bajrič) bol neskutočný. Podobný mi poslal Poky (Peter Pokorný) so Žilinou či v minulej sezóne Tigran s Podbrezovou. Mám rád takéto dlhé pasy, pri spracovaní potrebujete dobrú koncentráciu a jemný prvý dotyk, aby vám lopta zostala na nohe. Nebolo to ľahké zrealizovať, no lopta skončila v bráne, takže to dopadlo ideálne.
Prečo spojenie Andraž Šporar a Slovan Bratislava funguje tak perfektne?
Túto otázku dostávam často, pritom má jednoduchú odpoveď. Môže sa zo mňa stať priemerný hráč, ak tréneri či ľudia v klube so mnou nezaobchádzajú tak, ako to potrebujem. Nieže by som potom strácal nasadenie či koncentráciu, no v istých veciach som špecifický. Keď som počas prvého polroku v Slovane nedával góly, tak som vždy cítil podporu od trénera i ľudí z vedenia. Našli pre mňa tie správne slová. Cítil som, že práve toto potrebujem počuť, a keď som začal dávať góly, už som sa nezastavil. Vždy, keď vstúpim na ihrisko na Tehelnom poli, mám pocit, že dnes skórujem. Nemyslím to arogantne, jednoducho som vďačný, že to tak je. V Slovane mám ten správny pocit a verím, že za tento klub dám ešte veľa gólov.
Si jeden z hráčov, ktorí zažili prechod na nové Tehelné pole a začiatok súčasnej majstrovskej éry. Ako si na toto obdobie spomínaš?
Bolo to predovšetkým o klube ako takom, až potom o nás hráčoch. Keď sme s Kenanom Bajričom prišli v januári 2018 do Slovana, chodilo na Pasienky zopár stoviek ľudí, v lige sme skončili druhí, vyhrali sme aspoň pohár. Od tej doby sme získali osem titulov v rade, Slovan na novom Tehelnom poli len v jednej sezóne nehral v hlavnej fáze európskeho pohára. Všetko sa začalo prechodom na tento štadión. Tehelné pole sa stalo našou pevnosťou, pamätám si, že veľmi dlho sme tu neprehrali žiaden zápas. Myslím si, že ako klub neustále rastieme, druhýkrát za tri roky hráme v Lige majstrov, v súťaži, po ktorej by mal Slovan vždy túžiť. Ak sa chceme zlepšovať, musíme predsa mieriť čo najvyššie.
Začiatkom roka 2020 sa dotiahol tvoj veľký prestup zo Slovana do Sportingu Lisabon. Bolo to pri otázke prípadného návratu do Bratislavy odvtedy viac o tom, kedy sa tak stane, než či sa tak stane?
Odišiel som v dobrom s dobrými pocitmi. Veľakrát sme sa neskôr s generálnym riaditeľom Ivanom Kmotríkom ml. bavili o mojom možnom návrate. Táto možnosť bola v mojej mysli vždy otvorená a som rád, že sa naplnilo. Príchod do Slovana ešte v roku 2018 bol najlepšie rozhodnutie mojej kariéry, a teraz sa zdá, že ako najlepšie sa javí aj rozhodnutie vrátiť sa späť. Som tu totiž naozaj šťastný.
Ako vnímaš, že si sa pred touto sezónou stal kapitánom tímu?
Som veľmi hrdý. Zvlášť pre zahraničného hráča nie je malá vec byť kapitánom takého klubu, akým je Slovan. Z pohľadu zodpovednosti naďalej vnímam úlohu dávať góly a víťaziť. S páskou mi pribudli extra veci a povinnosti, ktoré musím absolvovať, na ihrisku je to však v podstate rovnaké – naďalej cítim zodpovednosť voči tímu, a snažím sa mu pomôcť gólmi i prihrávkami. Naďalej sa teda zameriavam na rovnaké veci.
Mohol by si nám priblížiť extra povinnosti, ktoré vyplývajú z pozície kapitána?
Keď vidím, že niekto z chalanov má zlé obdobie, snažím sa s nimi individuálne hovoriť a povzbudiť ich. Rovnako to však aj ja občas potrebujem od ostatných. Futbal je veľmi zaujímavý šport. V jednej kabíne je nás 26 ľudí, toľko odlišných charakterov. Vždy je to ľahšie, keď máme podporu jeden od druhého. Občas aj pár slov dokáže urobiť veľkú zmenu vo výkone futbalistu.
Ako kapitán napríklad často berieš zodpovednosť pri mediálnych povinnostiach a hovoríš za kabínu vo vypätých chvíľach. Čo je najdôležitejšie povedať alebo nepovedať vo chvíli, keď po zápase stojíš pred kamerami?
Najdôležitejšie je zostať pozitívny. Okej, nie sme roboti. Aj v Slovane sa občas stane, že prehráme. Avšak ako som povedal na prvej tlačovke pred sezónou, v našej mentalite musí byť, že prehra je zakázaná. Ja aj ostatní skúsenejší hráči sa snažíme najmä nových chalanov nastaviť a presvedčiť, že toto je Slovan, kde nemôžete prehrávať. Myslím si, že máme tú správnu víťaznú mentalitu, hoci obdobie v septembri nebolo najlepšie. Avšak s takýmto nastavením sa dajú aj ťažké chvíle prekonať oveľa ľahšie. Na toto vždy myslím, keď stojím pred kamerami. Ako kapitán musím byť na rozhovor vždy k dispozícii, a musím si zachovať chladnú hlavu. Áno, občas ste ako futbalista po zápase nahnevaný a radšej by ste nešli rozprávať, čo však ako kapitán nemôžem spraviť. Musím zachovať pokoj a hovoriť za tím.
Hovorí sa, že keď človek miluje to, čo robí, berie to aj osobne. Platí toto konštatovanie pre teba a futbal, zvlášť v Slovane Bratislava?
Tak toto je veľká pravda. Futbal je pre mňa osobná záležitosť. Keď dám cez víkend gól a vyhráme, mám potom krásny týždeň. A ak neskórujem a nevyhráme, čaká má zlý týždeň. Je zopár futbalistov, ktorí dokážu ísť domov z tréningu a vypnúť hlavu. Pre mňa je futbal osobná vec. Máte v hlave myšlienky, čo ste mohli urobiť lepšie, ste v tom prakticky 24/7. Zvlášť v Slovane, ktorý mi dvakrát pomohol a snažím sa mu dať niečo späť. Myslím si, že mám toho ešte klubu čo dať a vrátiť, preto sa teším na každý zápas.
Priamo nadviažeme témou spánku, resp. zaspávania po zápasoch. Dá sa vôbec zaspať po vypätých zápasoch, ktoré sa napríklad končia tesne pred polnocou?
Neviem, ako to opísať, ale ľudia, ktorí to už zažili, vedia, o čom hovorím. Jednoducho je až nemožné hneď po zápase zaspať. Stále vo vás koluje adrenalín, telo i hlava musia vychladnúť. Občas po zápase zaspím o štvrtej či piatej nadránom, už sa mi stalo, že som nespal ani minútu. Je to šialené, pretože oči vás pália, chcete spať, no neviete. Pokiaľ sa hrá skôr popoludní, viem zaspať povedzme o jednej.
Pozeráš si zápasy aj spätne zo záznamu?
Nikdy nepozerám zápasy spätne. Pozriem si len zostrihy či najlepšie momenty, najmä, ak dávam góly (úsmev). Taktiež aj šance, aby som videl, čo som mohol urobiť lepšie. Nikdy som však nesledoval kompletný záznam. Podľa mňa je to aj chyba. Keď idem domov zo štadióna, je lepšie vypnúť hlavu a pustiť si seriál.
Kedy najlepšie vypneš hlavu od futbalu a nabiješ sa energiou?
Najlepším relaxom sú pre mňa chvíle strávené so synom. Keď som s ním, nerozmýšľam toľko o futbale. Väčšina mojich kamarátov je v Slovinsku, občas vybehneme so spoluhráčmi na kávu či večeru, no aj tam sa znovu bavíme o našich zápasoch (úsmev). Hlavu teda viem úplne vypnúť vtedy, keď som so synom. Aj on sa však chce baviť o futbale, nosí dres a už kope do lopty (úsmev).
Máš rekreačne rád ešte aj iný šport popri futbale?
Úprimne, keď hráme každé tri dni, tak viac oddychujem a spím. Som ako rastlina – spím a vegetujem (úsmev). Myslím si, že ešte nejaký pekný čas budem hrať futbal. Cítim totiž rovnakú emóciu a hlad po góloch ako keď som začínal. Po kariére si asi nájdem niečo iné, pri čom by som mal trochu adrenalín, možno rekreačne tenis či padel. Nemyslím si však, že to bude skoro.
Ktoré miesta v Bratislave máš najradšej?
Žijem blízko pri Dunaji, rád sa chodím prejsť popri rieke. Je to tam veľmi pekné, pokojné. Hlavne v lete si rád vyjdem na prechádzku do Starého mesta, rád si tam dám občas zmrzlinu, mám aj pár obľúbených reštaurácií, kam sa občas idem najesť, pokiaľ nejem doma. Bratislava je krásne mesto. Je podobná ako moja rodná Ľubľana, je trochu väčšia, no tiež leží pri rieke a má pekné historické centrum. A hlavne, Bratislava je veľmi bezpečné miesto na život. Aj preto sa tu cítim výborne.
Pristavme sa ešte pri tvojom vzťahu s fanúšikmi. Vieme, že ako absolútny profesionál rozumieš, že futbal nie je len o 90 minútach na ihrisku. Ako vnímaš a prežívaš svoj vzťah s fanúšikmi Slovana?
Ako som už veľakrát povedal – ak by sme nemali za sebou fanúšikov, nehrali by sme tak dlho na takejto úrovni. Bez ľudí nie je futbal futbalom. Musíme si ich vážiť. Naši fanúšikovia sú nároční, čo je logické. Sme najväčší klub na Slovensku a keď naši priaznivci prídu na štadión, očakávajú kvalitný futbal. Snažíme sa im ho dať a robiť im radosť. Ich podpora je neuveriteľná a pre mňa je prirodzené, že si ich vážim. Nezabudnem na atmosféru, ktorú vytvorili na domácom zápase s Celje. Som si istý, že súperi, ktorí v Lige majstrov prídu na Tehelné pole, nezabudnú na atmosféru, ktorú robia naši fanúšikovia. Aj vonku je náš sektor vždy plný, čo je ďalšie potvrdenie, že Slovan je veľký klub. Bez fanúšikov by sme však takí veľkí neboli. Oni sú v tomto nesmierne dôležití.
Keď si dostal pred odvetou v Celje otázku, v ktorej zaznelo, že niektorí tvrdili, že Slovan sa do Ligy majstrov nedostane možno ďalších 20 rokov, slušne, ale rázne si sa ohradil a okrem iného si povedal, že klub sa posúva a odvádza dobrú robotu. Myslíš si, že by sme si mali viac vážiť to, čo dosahujeme v ére od prechodu na nové Tehelné pole?
Pozerám sa na to aj z pohľadu ľudí. Možno si až tak neuvedomujú, že rozpočet automaticky neznamená víťazstvo v lige. Samozrejme, od nás sa vždy právom očakáva titul. Ale ak beriete niečo automaticky, nikdy to nie je okej. Pri oslavách titulu by mal byť štadión plný, veď o toto hráme celý rok. Po ôsmich rokoch už možno niektorí berú titul ako niečo ´bežné´, no tak by to nemalo byť. Jednoznačne verím, že ligu vyhráme, a rád by som videl Tehelné pole plné aj v lige. Fakt by sme to nemali brať ako niečo automatické či zaručené, ani my hráči ani fanúšikovia.
Čaká nás nabité obdobie, keď od soboty 10. októbra do soboty 7. novembra odohráme deväť zápasov, z toho hneď tri v Lige majstrov a taktiež nás čaká derby v Trnave. Ako sa pozeráš na to, čo je pred nami?
Len pozitívne. Teším sa. Veľa zápasov znamená množstvo možností dokázať niečo dobré a taktiež veľa príležitostí pre fanúšikov vytvoriť každé tri dni špeciálnu atmosféru. O takýchto dňoch je futbal! Nemá zmysel len celý týždeň trénovať a čakať až do víkendu na zápas. Myslím si a verím, že v Lige majstrov získame body a ľudia s nami zažijú v októbri nejaké nezabudnuteľné zápasy. Fakt sa na to už teším.
Už v stredu 14. októbra nás čaká prvý domáci zápas v hlavnej fáze Ligy majstrov so Stuttgartom. Prvýkrát by si mohol ako kapitán priviesť tím na Tehelné pole za zvukov magickej zvučky Ligy majstrov. Zimomriavky?
Už počas predkôl som si vizualizoval, ako povediem mužstvo ako kapitán na našom štadióne a so zvučkou Ligy majstrov. Teraz sa to môže stať. Pocity hrdosti a zimomriavky môžu byť pri nástupe, avšak od úvodného hvizdu to bude iné, s plnou koncentráciou na hru. Bol by som rád, ak by budúci týždeň po záverečnom hvizde bol náš štadión na nohách a ľudia odchádzali domov s pozitívnym pocitom, čo v mojich očiach znamená s bodovým ziskom.
