Skoncoval s nekonečným čakaním
Erik Čikoš si musel na návrat počkať naozaj dlho. Nestratil však optimizmus a verí, že to bude o to krajšie.
Dlhočizné čakanie sa konečne skončilo. Erik Čikoš je po mimoriadne dlhej pauze opäť fit a je pripravený na veľkolepý návrat. Belasý obranca si zažil obdobie, po akom žiadny športovec netúži. Zdanlivo nekonečnú absenciu však zvládol s optimizmom a rozvahou.
„Čas beží neuveriteľne rýchlo. Už nastala tá chvíľa a hoci to bol rok, ubehlo to ako mesiac. Sústredil som sa na každý deň, každý tréning a veľmi mi to pomohlo. Udržal som si čistú hlavu a omnoho ľahšie sa mi to potom zvládalo,“ objasnil tajomstvo úspechu Čikoš, ktorý si užil nespočetné hodiny zavretý v posilňovni, zatiaľ čo ostatní hráči trénovali spolu.
Po dlhodobom zranení je najdôležitejšie zvládnuť prechod do hry a nič neuponáhľať. Uvedomuje si to aj opora zadných radov Slovana Bratislava
„Po zdravotnej stránke sa cítim výborne. Nič ma nebolí a všetko môžem robiť naplno. V príprave teda môžem pokračovať s chalanmi, aj keď priateľské zápasy si odložím až na prírodnú trávu,“ vyjadril sa 24-ročný Bratislavčan a doložil: „Na umelej tráve sa asi budem trošku šetriť. Možno nenastúpim do všetkých zápasov, no pred odchodom do Turecka by som chcel byť pripravený.“
Pre futbalistu nie je jednoduché sedieť na tribúne a sledovať výkony svojich spoluhráčov. Inak to nebolo ani v Čikošovom prípade. Vraj bolo mnoho chvíľ, keď chcel vybehnúť na trávnik a pomôcť Slovanu na ceste k víťazstvu.
„Nikdy nie je príjemné sedieť na tribúne a pozerať sa, keď chcete byť na ihrisku. Zvlášť na Pasienkoch, kde nie je nič vidieť,“ pousmial sa Čikoš a pokračoval: „Chýbal mi pohyb, chalani i kabína. Pre mňa je pohyb veľmi dôležitý, veď preň som sa narodil. Musel som na to čakať veľmi dlho, no bude to o to krajšie.“
