ŠK SLOVAN BRATISLAVA oficiálna stránka

Počas posledných štyroch rokov si prešiel vzostupmi aj pádmi. V roku 2013 bol pred podpisom zmluvy so španielskou Malagou, potom si prešiel ťažkými skúškami v Rumunsku či ruskom Tomsku. Na jeseň 2016 debutoval v českej reprezentácii pod vedením Karla Jarolíma, niekdajšieho úspešného trénera Slovana. Lukáš Droppa v lete odmietol finančne lukratívnejšie ponuky, pretože si veľmi túžil obliecť belasý dres. So Slovanom má tie najvyššie ambície.

Už počas zimy si so Slovanom rokoval o angažmáne, no prichádzaš až teraz, v letnom prestupovom období. Čo sa za ten polrok zmenilo?

So Slovanom som bol v kontakte od januára a kvôli tomu som v zime odmietol niekoľko ponúk, lebo som mal veľký záujem prísť do Bratislavy. Z nejakého dôvodu to nevyšlo, ale nie mojou vinou. Nebolo to tak, ako som niekde čítal, že som do Slovana nechcel ísť a uprednostnil som inú ponuku. Veľmi som chcel hrať za Slovan, no nevyšlo to. V čase, keď rokovania s belasými padli, sa blížil koniec prestupového obdobia a tak som vzal ponuku z druhej tureckej ligy. Vedenie klubu ma znovu oslovilo v lete, vo štvrtok som absolvoval fyzické testy a v piatok sa pripojil k tímu.

Akú rolu zohral pri rozhodovaní vplyv Karla Jarolíma, bývalého úspešného trénera Slovana (double 2010/11) a súčasného šéfa realizačného tímu českej reprezentácie, ktorej si tiež členom?

V zime som s trénerom Jarolímom konzultoval ponuku Slovana. Odporučil mi, aby som ju prijal. Viem, že aj vedenie klubu oslovilo Karla Jarolíma, aby im dal o mne nejaké referencie. Je to reprezentačný tréner, ja som bol v tom čase v jeho výbere, takže je logické, že sa mu ozvali.

Môžeš fanúšikom priblížiť post, na ktorom hrávaš? 

Som stredný záložník. Môžem hrať prakticky kdekoľvek v strede poľa, čiže na poste šestky či osmičky. V Rusku som dokonca hral ofenzívneho stredopoliara. Najlepšie sa cítim na šestke, kde mám viac defenzívnych úloh, no nebránim sa ani útočeniu. Viem, že na mojom poste hrá Joeri de Kamps, Vukan Savičevič či Ibrahim Rabiu. Konkurencia pre mňa nie je nová vec. V Poľsku bolo na mojom poste sedem – osem hráčov, z toho traja reprezentanti, a presadil som sa cez nich. Verím, že sa postupne prebojujem do základnej zostavy.

Prečo práve Slovan a čo sa ti ako prvé vybaví v súvislosti s týmto klubom?

Je to najväčší a najúspešnejší slovenský klub, ktorý má svoju tradíciu. Poviem na rovinu, že do iného klubu na Slovensku by som nešiel. Zavážilo, že Slovan má vysoké ambície a ja som prišiel kvôli tomu, aby som pomohol získať titul a vyhrať domáci pohár.

Mal si v lete aj iné ponuky?

Áno, mal, a prezradím, že boli finančne atraktívnejšie. Nerozhodoval som sa však podľa peňazí. Pre Slovan rozhodli vysoké klubové ambície i fakt, že po štyroch rokoch v zahraničí sa chcem s partnerkou a malou dcérkou usadiť. Obe budú so mnou žiť v Bratislave, blízko na zápasy to budú mať aj rodičia. Mojím cieľom je, aby som počas ročného trvania zmluvy presvedčil, že moje angažovanie bolo správne a vybojoval si predĺženie kontraktu.

Ako sa zatiaľ cítiš v novom prostredí a ako si na tom po fyzickej stránke?

Je príjemné byť v tomto prostredí, kde môžem prakticky s každým komunikovať v češtine či slovenčine. Sme jedna partia, rozprávame sa, počúvame slovenskú či českú hudbu a ľudsky sme si podobní. V zahraničí také veci nenájdete, tam si každý ide svoje. Čo sa týka fyzičky, po konci sezóny som sa individuálne pripravoval a trénoval s jedným mužstvom. Na fyzických testoch mi vyšli výborné výsledky, no zápasové tempo je niečo iné. Kondične som na tom dobre a verím, že čo najskôr zasiahnem do zápasového kolotoča.

Myslíš si, že vďaka pôsobeniu v Slovane sa dokážeš vrátiť do českej reprezentácie, v ktorej si debutoval v závere roka 2016?

To je zložitá otázka. Ak budeme na prvom mieste a budem hrávať v základe, tak nejaká šanca na návrat určite je. V prvom rade sa koncentrujem na Slovan, až potom môžu prísť myšlienky na reprezentáciu. V konečnom dôsledku bude záležať na názore trénera Jarolíma.

Vráťme sa ešte do minulosti. Je pravda, že v zime 2013 prejavila o tvoje služby interes španielska Malaga?

Áno, k dohode bolo veľmi blízko. Skrachovalo to na tom, že defenzívny stredopoliar Malagy Ignacio Camacho mal prestúpiť do Manchestru City, no na mesiac sa zranil, jeho transfer padol a klub tak už nehľadal náhradu. To isté sa stalo aj v lete. Boli sme dohodnutí, že z poľského Vroclavu prestúpim do Malagy, mal som pred sebou podmienky zmluvy, no nevyšlo to. Taký je futbalový život.

V zahraničí si si prešiel náročnými skúsenosťami, v Rumunsku i Rusku si mal problémy s nevyplatenou mzdou zo strany klubov. Vyšiel si z týchto problémov ako silnejší človek?

Veľa sa písalo o tom, že som nedostával peniaze. Chcem to uviesť na pravú mieru. Z Rumunska mi dodnes dlžia dve výplaty, čo nie je nič hrozné. Tieto peniaze som vyhral cez FIFA a čakám, ako dopadne situácia v klube. V Rusku mi neplatili šesť mesiacov, no neskôr som dostal všetko. Nie je to tak, že by som do novín plakal, že som nemal peniaze. Včera som sa bavil s Kornelom Salátom, ktorý hral tiež v Tomsku, a vravel, že on nemal s peniazmi žiaden problém. Vo futbale nikdy neviete, čo sa v danom klube stane. Mňa tieto skúsenosti posilnili, naučili vážiť si peniaze a šetriť. Nie som človek, ktorý bezmyšlienkovite míňa. Radšej som investoval do nehnuteľností, lebo myslím na budúcnosť. V prvom rade sa snažím zabezpečiť rodinu. Vo futbale ste raz hore a raz dole. Pre mňa je dôležité, že som zdravý a teraz túžim pomôcť Slovanu v dosahovaní vysokých cieľov!