Čikoš: Je to najviac, hrať za svoj klub a svoje mesto
Erik Čikoš si váži druhú šancu, ktorú dostal od Slovana Bratislava.
Súčasťou belasých je opäť Erik Čikoš, ktorý v najúspešnejšom slovenskom klube strávil krásne obdobie počas rokov 2011 – 2015. Dvadsaťdeväťročný krajný obranca, ktorému nikto nepovie inak ako ´Čiki,´ prichádza na hosťovanie zo Senice s možnosťou predĺženia spolupráce. So Slovanom sa stal dvakrát majstrom Slovenska, hral v oboch pamätných dueloch s AS Rím i v skupinovej fáze Európskej ligy. Na jeho tvári bolo počas rozhovoru badať veľké nadšenie a hlavne obrovskú chuť bojovať opäť za farby svojho klubu.
Erik, vitaj späť v Bratislave a v belasom drese. Aké sú tvoje prvé pocity po návrate do takmer materského klubu?
Som veľmi milo prekvapený, ponuku zo Slovana som nečakal. Asi pred mesiacom som hovoril manželke, že kiežby som ešte dostal šancu hrať niekedy za Slovan. Prišlo to fakt nečakane, o to je tá radosť väčšia. Verím, že pomôžem klubu a že obnovíme úspešnú spoluprácu. Opäť cítim takú nováčikovskú eufóriu a obrovskú vnútornú motiváciu.
Predpokladám, že v kabíne i realizačnom tíme si našiel známe tváre a prijatie tak bolo veľmi príjemné...
Spoznal som pár známych tvárí (úsmev). Potešil som sa im, rovnako aj oni mne. Hlavne s postaršími chalanmi ako Robo Vittek či Fero Kubík sme sa s radosťou prijali. Teším sa, že som opäť doma.
V aktuálnej sezóne si odohral dva duely za Senicu, v minulom ročníku si pôsobil v škótskom Ross County a talianskom SS Monopoli. Ako si momentálne na tom po športovej stránke?
Počas minulej sezóny som hrával, no potom prišlo zranenie, mal som natrhnutý sval. Zdravotná starostlivosť v Taliansku nebola na najvyššej úrovni a celé sa to vlieklo, preto som do konca zmluvy neodohral žiaden zápas. Následne som sa pripravoval individuálne, až prišla ponuka zo Senice. Ozval sa mi tréner Vrabec, ktorého poznám a ako človeka ho uznávam a povedal, či sa nechcem prísť rozohrať. Povedal som, že áno a začal som sa tam postupne udomácňovať, keď sa mi zrazu ozval Slovan. V tejto sezóne som odohral dva zápasy a cítim sa dobre po futbalovej i fyzickej stránke. Verím, že sa čoskoro dostanem do top formy.
Naznačil si, že zahraničný chlebíček v Taliansku chutil pomerne trpko. Koncom roka 2015 si so Slovanom diskutoval o novej zmluve. Neľutuješ, že si ju vtedy neprijal?
Ľutovať asi nie, ja som taký človek, že neľutujem v živote nič. Tak som to vtedy cítil. Keby som sa však s týmito skúsenosťami zo zahraničia vrátil v čase, tak by som sa rozhodol inak a podpísal by som viacročnú zmluvu, ktorá mi bola ponúkaná. V zahraničí to bolo ťažké, tam musíte byť o triedu či dve lepší než domáci hráči a ťažko sa presadíte do základu. V minulosti som si ani tak neuvedomoval, čo to znamená byť doma. No teraz to už viem. Je to najviac, hrať za svoj klub, za svoje mesto a byť doma. Nepoznám žiadnu vyššiu motiváciu ako toto.
Vnímaš to aj tak, že Slovan ti dal teraz druhú šancu?
Dá sa povedať, že som dostal od Slovana druhú šancu, pretože posledný kontrakt som odmietol. Za túto šancu som veľmi vďačný a vážim si ju.
Diskutoval si už s trénerom Vukomanovičom o poste, na ktorom budeš hrávať?
Zatiaľ sme sa bavili len tak zbežne, privítal ma v mužstve. Celú kariéru som hral na ľavom alebo pravom kraji obrany, takže predpokladám, že teraz to nebude inak.
V Slovane si zatiaľ na hosťovaní do konca jesennej časti s možnosťou predĺženia spolupráce. Aké sú tvoje ambície pre najbližšie obdobie?
Verím, že využijem túto šancu a že v budúcnosti sa so Slovanom ešte dohodneme na dlhšej spolupráci. V prvom rade sa budem snažiť pomôcť mužstvu. Ligová sezóna je pre nás rozbehnutá dobra, určite je na čom stavať. Ak budeme pokračovať vo víťazstvách, tak sme na dobrej ceste, aby titul zostal v Bratislave.
