Čavrič po zranení plný chute do futbalu
Aleksandar Čavrič v Zlatých Moravciach okamžite oživil hru belasých a zároveň sa strelecky presadil.
Na ihrisku chýbal od septembrového duelu s Ružomberkom, počas ktorého utrpel zranenie členka. V Zlatých Moravciach „Čavra“ prvýkrát po zranení naskočil do zápasu a hneď ho bolo na ihrisku cítiť.
Po striedaní za Vukana Savičeviča sa Aleksandar Čavrič zaradil na ľavé krídlo, kde mu vychádzali prieniky popri postrannej čiare a svojou rýchlosťou platil na obrancov ViOnu. Futbal mu v sobotu očividne chutil. „To je pravda, mal som veľkú chuť po futbale. V piatok som sa rozprával s trénerom a dohodli sme sa, že bude lepšie, ak začnem na lavičke a potom naskočím do hry na približne polhodinu. S mužstvom som absolvoval len niekoľko tréningov, takže fyzicky to ešte nie je ono, no chcel som pomôcť chalanom. Robil som všetko, čo som mohol, a mrzí ma, že sme si neodviezli lepší výsledok,“ povedal 23-ročný Srb po zápase.
Stačilo len sedem minút pobytu na trávniku, aby sa Čavrič strelecky presadil. Bol to veľmi dôležitý gól, pretože prišiel ani nie minútu po zásahu domáceho Karlíka, ktorý zvyšoval na 3:1. „Centroval som do šestnástky, kde Filip Hološko zviedol súboj o loptu a vrátil mi ju späť na úroveň šestnástky. V tej chvíli som sa už snažil čo najpresnejšie vystreliť. Mal som aj šťastie, že obranca to tečoval tesne pred brankárom a lopta tak skončila v sieti,“ priblížil šťastný strelec svoj gól, po ktorom sa okamžite otočil smerom k fanúšikom belasých a tešil sa spolu s nimi. Akoby sa tak snažil vyburcovať svojich spoluhráčov i priaznivcov. „V tej chvíli som cítil, že tu môžeme bodovať a preto som sa to snažil ešte vyburcovať. Videli ste, že aj po červenej karte pre Dávida Holmana sme kontrolovali hru a mali sme veľké príležitosti. Fanúšikom ďakujeme za podporu, cítili sme ju a mrzí ma, že sme ich nepotešili víťazstvom.“
Následne mal náš futbalista ďalšiu výbornú príležitosť, pri ktorej ho z uhla vychytal brankár Kováč. V posledných sekundách zase Čavrič na ľavej strane predviedol neuveriteľný šprint, keď ešte stihol navonok stratenú loptu a už z čiary ju posunul do šestnástky Marešovi. Čavrič, ktorý sa po šprinte zastavil až na plote tribúny, potom len sledoval, ako Filip Hološko z výbornej pozície trafil loptu síce prudko, no o niečo vyššie, než by bolo treba. „Dal som do toho všetko, aby som loptu stihol ešte na hracej ploche. Posunul som ju Kubovi Marešovi a ten prihral Filipovi. Ten to trafil dobre, no chýbalo trochu šťastia,“ povzdychol si účastník tohtoročných majstrovstiev Európy hráčov do 21 rokov.
V Zlatých Moravciach to bol divoký zápas s častými výsledkovými zvratmi a dvoma červenými kartami. Belasí utrpeli vo vzájomných zápasoch s ViOnom len piatu ligovú prehru a v tabuľke síce zostali druhí, no strata na vedúcu Trnavu narástla na osem bodov. „ViOn má oveľa lepšie mužstvo ako pred rokom. Problém bol v tom, že sme im dali veľa priestoru. Po rýchlom inkasovanom góle sme začali hrať o niečo lepšie, vyrovnali sme, no vykoľajil nás gól z posledných sekúnd prvého polčasu. Po prestávke sme mali niekoľko výborných šancí na to, aby sme výsledok otočili, no v koncovke sme neboli dostatočne efektívni. Nemôžem však povedať krivého slova na žiadneho z mojich spoluhráčov. Všetci robili, čo bolo v ich silách. Vyhrávame a prehrávame ako tím a tak sa na to treba pozerať,“ uzavrel Aleksandar Čavrič.
