ŠK SLOVAN BRATISLAVA oficiálna stránka

Pred zajtrajším derby so Spartakom Trnava sa fanúšikovia môžu tešiť na koncert legendárnej bratislavskej skupiny Zóna A. Koncert sa uskutoční vo fanzóne, umiestnenej vo vyhrievanom stane pri vstupe na štadión. Členovia skupiny Zóna A sa radia medzi priaznivcov Slovana, pričom basgitarista Peter Ozi Hurtig patrí k známym osobnostiam fanúšikovského hnutia z deväťdesiatych rokov.

Ozi, hrali ste už na nejakom športovom podujatí, alebo na derby zažijete premiéru?

Myslím si, že na športovom podujatí nehral ešte nikto z nás. Ja som akurát raz púšťal hudbu na Slovane, ale to bolo už dávno. Takže nás čaká premiéra, na ktorú sa tešíme.

Na čo sa vo vašom podaní môžu fanúšikovia v nedeľu tešiť?

Nacvičili sme si aj jednu špeciálnu pesničku venovanú Slovanu a jeho fanúšikom. Okrem toho zahráme naše najväčšie hity a jednu pesničku od skupiny VentilRG, kde v minulosti pôsobil náš gitarista Dušan.

Ste známa bratislavská kapela. Aký máte vzťah k Slovanu?

Všetci máme vrelý vzťah k Slovanu. Niektorí z nás pravidelne chodia na zápasy, alebo chodili a opäť budú chodiť, keď bude hotový nový štadión. Slovan však pozorne sledujeme a držíme mu palce.

Prezradíš nám aktuálne novinky zo zákulisia Zóny A?

Novinkou je, že hrávame s dvomi gitarami, i keď len vtedy, keď náš druhý gitarista nie je v práci. Je to Dušan Giertl, známy bratislavský muzikant. Hrával už v prvej punkovej skupine Tip, predchodcu ExTipu, ktorý hrá dodnes. V rokoch 1982 – 1984 som tam pôsobil aj ja. Zatiaľ sme v rámci turné odohrali deväť koncertov a čaká nás ešte ďalších deväť. Myslím si, že všade bolo dobre. Hrávame v kluboch, kde nie je tak veľká kapacita, ale všade bolo plno. Dokonca aj v Košiciach, kde nás už dlho nechceli. Mne osobne sa najlepšie hralo v Brne, Banskej Bystrici a Prievidzi. A samozrejme nesmiem opomenúť náš výchovný koncert v Randale.

Poďme teraz priamo k tebe, keďže vieme, že si veľký priaznivec Slovana. Opíšeš nám svoje fanúšikovské začiatky?

Prvýkrát som bol na Slovane ako šesťročný, zobral ma sused, ktorý pracoval v CHZJD. Pamätám si ako na bráne povedal, že toto je môj syn a ide na futbal. Páčilo sa mi, že nikto od neho nepýtal lístok a prejavovali mu patričnú úctu ako zamestnancovi. Povedal mi – pozri sa, toto je tvoj štadión, tvoj klub a tvoje mesto. Nikdy to nezraď a buď hrdý na svoj klub aj vtedy, keď sa mu nebude dariť. A na jeho slová nikdy nezabudnem. Priznávam, že na Pasienkoch som veľakrát nebol, s tým som sa nedokázal stotožniť. Hneď ako bude hotový nový štadión, tak si kupujem permanentku a budem pravidelne chodiť!

V deväťdesiatych rokoch si patril medzi známe osobnosti fanúšikovského hnutia, keď si zakladal fanklub Belasí fanatici. Môžeš nám priblížiť tieto časy?

Je to už poriadne dávno a na všetko si nepamätám (úsmev). S myšlienkou prišiel tuším Dano Antošík. Na prvej schôdzi sa hlasovalo za stanovy, názov a personálne obsadenie. Asi málokto si vie predstaviť tie divoké roky a fakt, že sa nám to podarilo, znie až neuveriteľne. Fungovalo to však celkom dobre a dlho. Mali sme výhodu, že vtedy chodilo na futbal naozaj veľa ľudí, a to aj päťciferné návštevy. Nechali sme vyrobiť prvé šále, dresy a všetko, čo sme odpozerali od zahraničných fanklubov. Rozbehla sa výroba zástav a predaj suvenírov priamo pod tribúnou. Za utŕžené peniaze sme vyrábali ďalšie suveníry a organizovali autobusové výjazdy k súperom. Bola to neskutočná doba. Vtedy neboli mobilné telefóny, takže všetko fungovalo inak.

Ktorý domáci zápas Slovana ti najviac utkvel v pamäti?

Vybrať jeden je veľmi ťažké. Ako malý chlapec som zažil, keď na ligu s Trnavou prišlo 42 000 fanúšikov a to sa ani nedá opísať, čo sa dialo. Neskôr cesta Slovana k víťazstvu v PVP, keď som videl všetky zápasy, potom v novšej ére Derby County, Anderlecht, Queens Park Rangers a veľa ďalších zápasov. Nádherný bol federálny titul, keď sme doma zdolali Vítkovice, to bol Dubovského deň. Oslavovalo sa do rána. Nikdy nezabudnem na výjazd na Chelsea a ani na domáci zápas s Famagustou, ktorý nás nadlho pochoval.

Načrtol si výjazdy, ktorý z nich zostal ako najpamätnejší?

Asi každý slovanista si bude pamätať autobusový výjazd naprieč Slovenskom do Košíc. Zorganizovali sme desať autobusov na zápas, ktorý sa hral v nedeľu večer o siedmej. Policajti sa pýtali, či sme normálni. To bola sila. Nedávno som spal v motoreste Dubky, už to tam vyzerá inak, no spomienky ostávajú. Aj v Košiciach sme sa bavili tak, že si na to pamätajú.

A na záver – prečo by fanúšikovia mali prísť na derby?

Oplatí sa prísť, lebo bude hrať Zóna A (smiech). Nie je to pravé mestské derby, no príde tradičný súper a večný rival na tribúnach. Ja a myslím si, že aj veľa iných ľudí, pociťuje k Trnave isté sympatie, pretože sa rokmi dokázali udržať na scéne. Dúfam, že od budúcej sezóny budú tieto derby iba pri zaplnených hľadiskách a v parádnej atmosfére. Slovan do toho!