Víťazstvo v pohári teší, sezóna sa však ešte neskončila
Boris Sekulič v rozhovore po zápase v Ružomberku.
Belasí v piatom tohtosezónnom zápase s Ružomberkom prvýkrát zaváhali. Po štyroch víťazstvách vrátane finálového na Liptove zaváhali a prehrali 0:1. Kapitán Boris Sekulič po stretnutí nebol spokojný a nehľadal žiadne výhovorky. Zároveň ho mrzelo vážne zranenie Vukana Savičeviča, ktorého počas zápasu odviezli do nemocnice.
Tréner Ševela urobil oproti finále v zostave tri zmeny. Naše mužstvo sa v prvom polčase akoby „hľadalo,“ čoho výsledkom bol inkasovaný gól po strele Gešnábela. „Do zápasu sme vstúpili veľmi zle. Stopéri nemali komu dať loptu, takže sme nakopávali dopredu. Prehrávali sme súboje a všade sme boli neskoro," povzdychol si Boris Sekulič.
V druhom polčase nastalo zlepšenie. Slovanisti boli o poznanie aktívnejší a viackrát im chýbal krok, lepšia prihrávka či jeden úspešný súboj, aby prekonali domáceho brankára Macíka. „V druhom polčase sa to zlepšilo. V kabíne sme si povedali, že chceme dať rýchly gól, aby sme zápas ešte dokázali otočiť. Bohužiaľ, nepodarilo sa. Napriek zlepšeniu po prestávke však náš výkon nebol dobrý. Nesmieme hľadať výhovorky – toto sa nesmie stávať!“
Boris sa ako správny kapitán snažil mužstvo vyhecovať. Viackrát sa dostal do tvrdých súbojov s Jonecom či Danielom a čo-to si užil aj od ružomberských tribún. Bol aktívny smerom dopredu a stíhal sa vracať späť v záverečnej dvadsaťminútovke, keď belasí hrali len na troch obrancov. „Snažil som sa to vyhecovať. Myslím si, že takéto výkony môžu hnevať hlavne nás samých. V utorok sme ich vo finále jasne prevýšili a dnes sme na to nedokázali nadviazať. Sám nechápem, že prečo. Dnes sme si nezaslúžili bodovať,“ vyhlásil 25-ročný rodák z Belehradu, ktorý však vlastní aj slovenské občianstvo.
Náš kapitán bol hlavným aktérom nádejnej situácie na vyrovnanie v druhom polčase. Na zadnej žrdi hlavou sklepol roh Dávida Holmana a následnú skrumáž pred bránou vyriešil až Macík, ktorý loptu vzal z hlavy Vasila Božikova. „Loptu som sa snažil vrátiť pred bránu, túto situáciu máme nacvičenú. Pred Vasilom ju však ešte vyboxoval brankár, takže bohužiaľ, nič z toho nebolo.“
Belasí museli už v 24. minúte striedať, keď Vukana Savičeviča nahradil Joeri de Kamps. Ako sa následne ukázalo, Vukan po tvrdom faule od Jána Masla obišiel s tromi zlomenými rebrami, jedným posunutým rebrom a pomliaždeninou na pľúcach. „Dozvedeli sme sa to až po zápase. Na ihrisku sme videli, že sa Vukan vôbec nevie nadýchnuť. Bol som blízko toho súboja a videl som, že hráč Ružomberka tam bol neskoro a nešetrne Vukana zasiahol. Počul som len ten zvuk, ako ho trafil. Verím, že Vukan sa dá čo najskôr dokopy, všetci mu držíme palce a myslíme naňho."
V záverečných dvoch ligových kolách zvedú slovanisti priamy súboj o druhé miesto tabuľky. Na rivala z Dunajskej Stredy strácame jeden bod, pričom práve na Žitnom ostrove sa predstavíme v najbližšom kole. „Chceme skončiť na druhom mieste a predbehnúť rivala z Dunajskej Stredy. O týždeň nás čaká vždy dôležitý zápas v búrlivej atmosfére. Musíme napraviť pokazený dojem z Ružomberka. Radosť po pohári totiž bola zaslúžená, no to sa oslavuje jeden deň. Hneď potom sa treba koncentrovať na ligu, pretože sezóna sa ešte neskončila,“ povedal náš kapitán, ktorý jedným dychom dodal. „Bojujeme aj o našu budúcnosť a svoje miesta v klube. A v prvom rade hájime farby Slovana Bratislava, takže v každom zápase treba ísť na maximum,“ uzavrel Boris Sekulič, ktorý sa už zotavil z menšieho zranenia a posledné dva zápasy odohral bez akýchkoľvek problémov.
