ŠK SLOVAN BRATISLAVA oficiálna stránka

V úvode roka 2019 si na našom klubovom webe môžete prečítať vybrané články, ktoré začiatkom decembra vyšli v magazíne ŠK Slovan Bratislava. Pokračujeme rozhovorom so skvelým kanonierom Szilárdom Némethom, ktorý v súčasnosti trénuje náš mladší dorast. 

Szilárda Németha nie je potrebné zvlášť predstavovať. Skromný človek, legendárny kanonier a druhý najlepší strelec v histórii slovenskej reprezentácie. A ako sám hovorí – srdcom slovanista. Legendárny útočník už šiesty rok pracuje v štruktúrach najúspešnejšieho slovenského klubu a na jar 2018 dosiahol ďalší krok vo svojej kariére. Získal najvyššiu trénerskú EURO Pro licenciu. V rozhovore zaspomínal aj na hráčske časy a okolnosti svojho prestupu zo Slovana do Sparty...

Gratulujeme k získaniu najvyššej trénerskej licencie. Čo si má bežný človek predstaviť pod štúdiom EURO Pro licencie?

Študoval som sedem rokov. Prešiel som cez C-licenciu, B-licenciu a potom A-licenciu, pričom štúdium A-licencie bolo zamerané na mládežnícky futbal. Počas štúdia najvyššej Pro licencie sme sa venovali výhradne trénerovi v profesionálnom futbale. Už ako hráč som mal vždy najvyššie ciele a rovnako ambiciózny som zostal aj ako tréner. Preto som túžil po zisku Pro-licencie a som rád, že sa mi to podarilo.

Z čoho bolo zložené dvojročné štúdium Pro-licencie?

Absolvovali sme dvadsať študijných blokov, ktoré boli spojené so slovenskou reprezentáciou. Analyzovali sme hru súperov slovenskej reprezentácie, napríklad pred kvalifikačným duelom s Maltou som si musel pozrieť zápas Škótsko – Malta a urobiť z neho analýzu. Keď sa slovenská reprezentácia do 21 rokov pripravovala na majstrovstvá Európy, tak sme mali za úlohu pripraviť dvanásťdňový prípravný cyklus podľa svojich predstáv. Všetko bolo orientované najmä na prax a na to, aby sme si sami vyskúšali prípravu a vedenie tréningov.

Boli záverečné skúšky veľmi náročné?

Ťažší než samotné skúšky bol začiatok štúdia, pretože futbal som dovtedy videl len z pohľadu hráča. Musel som si v hlave uvedomiť, že už sa na zápas nepripravujem len ja sám, ale musím pripraviť svoje mužstvo z pohľadu plánu a taktiky. Čo sa týka skúšok, tie boli náročné skôr z časového hľadiska, pretože na vypracovanie úloh sme mali tri dni a popritom som musel zvládať prácu v klube. Skúšky sa dali zvládnuť, keďže komisia brala do úvahy našu dvojročnú prácu. Úlohy z oblasti teórie, didaktiky a taktiky boli relatívne jednoduché, vychádzali priamo z praxe. Výzvu predstavovala záverečná práca, s tou nemám veľa skúseností, pretože som neštudoval na vysokej škole (úsmev). Ale dalo sa to zvládnuť.

Všetci si pamätáme Szilárda Németha ako hráča. Ako sa prejavujete v pozícii trénera?

Mimo ihriska mám rád aj zábavu a dobrú náladu. Počas tréningov a zápasov však vyžadujem disciplínu. Keď som bol hráč, tak som na ihrisku vyhodil všetky veci z hlavy a sústredil som sa len na futbal. To isté vyžadujem aj od svojich zverencov. Myslím si, že úlohou trénera je v prvom rade počas týždňa pripraviť mužstvo na zápas. Priamo počas neho ešte môže zasiahnuť, napríklad, ak sa duel vyvíja zle a tak treba prehovoriť hráčom do duše.

Dávate ako niekdajší skvelý kanonier aj špeciálne rady či tréningy našim mladým útočníkom?

Ak počas týždňa nie je žiaden zápas, tak majú všetky dorastenecké výbery spoločnú športovú prípravu a každý tréner si zoberie svoju skupinu. Ja si beriem väčšinou útočníkov, kde s nimi preberám herné situácie a radím im, ako si v nich poradiť lepšie, aby svoju šancu premenili na gól. Hovorím im, ako sa pohybovať a čo od nich vyžadujeme. Zároveň im nechávame aj určitú voľnosť, nech používajú vlastnú hlavu. Nechcem, aby tam boli „joystickové“ veci, útočníci sa musia vlastným myslením a šikovnosťou presadiť v útočnej tretine ihriska.

Počas aktívnej kariéry ste dosiahli úspechy na slovenskej i medzinárodnej scéne. Čo môžete prezradiť o trénerských cieľoch?

Keď som bol hráč, tak som vždy túžil ísť stále vyššie, a rovnaké ciele mám aj ako tréner. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť. Teraz pôsobím pri mladšom doraste Slovana a táto práca ma napĺňa a baví, pričom všetko má svoj čas. Prichádza k určitej výmene generácií, starších trénerov vymieňajú tí mladší a je možné, že „moja“ trénerská generácia sa o niekoľko rokov tiež dostane na najvyššiu scénu v mužskom futbale.

Hovorí sa, že pri mládeži je herný prejav dôležitejší než výsledky. Vnímate to tak aj vy, alebo máte na vec iný pohľad?

Samozrejme, prvoradé je naučiť chlapcov hrať futbal a vštepiť im taktické základy. Na druhej strane, keď si hocikto z nás zahrá akúkoľvek hru, tak chce vyhrať. Chlapci túžia po víťazstvách a ja tiež. Moji hráči ma však poznajú a vedia, že mi nie je jedno, akým spôsobom dosiahneme víťazstvo. Je pre mňa kľúčové, aby chalani robili v zápase veci, ktorým sa venujeme na tréningoch a hrali pekný futbal.

Koho považujete za svoj trénerský vzor?

Veľmi sa mi páči Carlo Ancelotti, ktorý svoje mužstvá vždy vedel perfektne pripraviť. Po zisku lopty v útočnej fáze necháva hráčom voľnosť, tí nie sú viazaní svojím priestorom, ale môžu využívať celú šírku ihriska. Celkovo rád sledujem iných trénerov nie z pohľadu hráča či fanúšika, ale očami seba ako trénera a všímam si, ako dokážu pripraviť svoje tímy na zápas.

Vráťme sa ešte k aktívnej kariére Szilárda Németha. Čo nám môžete povedať o svojom vzťahu k Slovanu Bratislava, s ktorým ste získali dva tituly?

Celý život tvrdím, že som slovanista. V pätnástich rokoch som si prvýkrát obliekol belasý dres a trávil som tu celkom päť rokov, z toho dva v prvom tíme. Najkrajšie zážitky mi zostali z derby s Trnavou, ktorú sme v sezónach 1995/96 a 1996/97 doma zdolali 3:0 a 3:1 a v tých zápasoch sa mi podarilo aj skórovať. Z tribún nás podporovalo 28 000 divákov, to bola radosť hrať. Aj vtedy, keď som hral v iných kluboch, som vždy hovoril, že srdce mám belasé.

Čiže je zrejme pravda, že prestup zo Slovana do Sparty v roku 1997 vám nebol úplne po chuti...

Chcel som zostať v Slovane, bol som tu šťastný. Mal som záujem o podpis novej zmluvy so Slovanom, no potom sa ozvala Sparta. Prestup bol taký...všelijaký, nebol som z neho veľmi nadšený. Skôr sa jednalo o dohodu klubov než o môj osobný záujem prestúpiť inam.

Ktorý svoj gól a zápas považujete za svoj najvýznamnejší?

Veľmi ťažko vybrať po jednom. Neviem presný rok, ale počas pôsobenia v Middlesbrough sme na Vianoce hrali doma proti Manchesteru United, vyhrali sme 3:1 a ja som zvyšoval na 2:0. Bol to nevšedný deň, hralo sa na Vianoce pred plným štadiónom a veľmi silného súpera sme zdolali aj vďaka môjmu gólu.

S futbalom ste museli skončiť relatívne skoro. Bolo to zrejme veľmi nepríjemné obdobie.

Najprv som prekonal embóliu, ktorú mi našťastie včas diagnostikovali a odohral som potom ešte tri roky. Neskôr som bojoval so zápalom slabín a brušného svalstva, takže som bol nútený skončiť. Začínať v 34 rokoch odznova by naozaj nebolo jednoduché.

Takéto zdravotné problémy zrejme človeku zmenia život a viac si začne uvedomovať cenu zdravia.

V prvom rade je dobré, že mi chorobu včas diagnostikovali. Poznám svoje telo a keď som cítil, že niečo nie je v poriadku, hneď som vyhľadal odbornú pomoc. Mal som aj šťastie, ak by som nešiel k lekárovi hneď, mohlo byť neskoro. Trombóza sa mi následne vrátila ešte dvakrát. Veľmi si vážim cenu zdravia a dávam si na seba patričný pozor.

Ako sa má Szilárd Németh dnes?

Život je sínusoida, raz si hore a raz dole. Ja som človek, ktorý sa snaží usmievať aj vtedy, keď je zle a berie veci tak, ako prídu. Málokedy ma uvidíte smutného (úsmev). Venujem sa aj deťom, mladší je v Slovane v kategórii U12. Do futbalu ho netlačím, je na ňom, aby robil to, čo ho baví a chcem, aby sa popri futbalu venoval aj škole. Môžem povedať, že som šťastný človek.