ŠK SLOVAN BRATISLAVA oficiálna stránka

V úvode roka 2019 si na našom klubovom webe môžete prečítať vybrané články, ktoré začiatkom decembra vyšli v magazíne ŠK Slovan Bratislava. Pokračujeme profilovým rozhovorom s naším kapitánom Vasilom Božikovom. 

Líder na ihrisku i v kabíne, ktorý nemusí kričať, aby ho rešpektovali spoluhráči a okolie. Vasil Božikov prišiel do Slovana Bratislava v júli 2017 a za viac než rok sa stal jednou z aktuálne najvýraznejších osobností najúspešnejšieho slovenského klubu. Nekompromisný obranca a bulharský reprezentant si zamiloval Bratislavu a z pozície kapitána vedie náš tím za splnením najvyšších cieľov.

Už v trinástich sa staral sám o seba

Vasil, aké sú tvoje prvé futbalové spomienky?

Najradšej som hneď po škole išiel von, aby ma rodičia nestiahli domov robiť si úlohy (smiech). Asi ako každý mladý chalan, aj ja som sa s kamarátmi hrával vonku na ulici alebo na ihrisku. Futbal ma bavil čoraz viac, a tak som sa prihlásil do lokálneho klubu Pirin Goce Delčev. Keď som mal dvanásť rokov, tak mi tréneri urobili prvú registračnú kartu.

Poznáme ťa ako klasického stredného obrancu, na akom poste si však začínal svoju kariéru?

Najprv som hral na pozícii ľavého krídelníka, potom ma tréner postavil do stredu poľa. Až neskôr som sa dostal do obrany, kde ma to od počiatku aj akosi prirodzene ťahalo.

V trinástich rokoch si sa presunul do akadémie Plovdivu, známeho bulharského klubu. V mladom veku to zrejme bola poriadna výzva a náročná skúška...

To teda áno. Ako trinásťročný chlapec som sa presťahoval na internát do Plovdivu, kde som študoval na miestnej športovej škole a zároveň som hral futbal za Botev Plovdiv. Odchod z domu bol pre mňa spočiatku veľmi náročný, občas som si aj poplakal a chýbali mi rodičia. Povedal som si, že vydržím a budem bojovať. Pomohol mi aj starší brat, ktorý bol na rovnakej škole a bol mi veľkou oporou. Po prvom náročnom roku som si zvykol a s odstupom času môžem povedať, že ma toto obdobie veľmi posilnilo. Keď sa v trinástich rokoch musíte starať sám o seba, tak sa veľa naučíte a už vás len tak niečo nezlomí.

Ako pokračovala tvoja kariéra po pôsobení v Plovdive?

Nie tak priamočiaro, ako by som si pôvodne predstavoval. Hral som za dva tímy v tretej lige, až sa mi ozval prvoligový tím Minor Pernik, aby som tam prišiel na skúšku. Ukázal som, čo viem, a dali mi zmluvu. Vo veku 20 rokov som podpísal prvý profesionálny kontrakt v kariére. V Perniku som zostal tri sezóny, na ktoré mám veľmi pekné spomienky. Boli tam nadšení fanúšikovia a mal som aj dôveru trénera.

Koncom roka 2011 boli bulharské športové médiá plné správ o transfere medzi Pernikom a jedným z vtedajších elitných klubov Litex Loveč. Prezradíš nám o tom niečo viac?

Šéf Litexu mi koncom roka 2011 zavolal a niekoľko minút som nemohol uveriť, že sa zaujíma práve o mňa. Až potom som si uvedomil, že ma chce bulharský majster! Všetko išlo rýchlo, kluby sa dohodli na prestupovej sume a tak som sa stal hráčom Litexu. Som rád, že za mňa Pernik dostal aj nejaké financie, ktoré mu neskôr pomohli v ďalšom fungovaní.

Ako si spomínaš na trojročné pôsobenie v Loveči?

Ako na ďalšiu veľkú životnú zmenu (smiech). Loveč mal ako úradujúci majster výborný káder. Musel som sa naučiť, že každý zápas hráš na víťazstvo a čokoľvek iné ako tri body sa berie ako neúspech. Začiatky neboli jednoduché, som však človek, ktorého prekážky či náročné okolnosti neodradia, ale skôr posilnia.

V roku 2015 si premiérovo vyskúšal pôsobenie v zahraničí. Hral si v Turecku za Kasimpasu. Môžeš nám priblížiť svoj turecký angažmán?

Bola to výborná skúsenosť, pretože turecká liga je veľmi silná a zahral som si tam proti výborným hráčom. Cítim, že práve dva roky v Turecku zo mňa urobili kompletného futbalistu. Čelil som tam hráčom ako van Persie, Nani, Sneijder či Gómez.

Šanca, aká príde raz za život

Vráťme sa späť do leta 2017, keď si podpísal zmluvu so Slovanom Bratislava. Čo sa ti aké prvé vybaví pri tejto otázke?

Aj s odstupom času môžem povedať, že to bolo správne rozhodnutie. V Slovane sa cítim veľmi dobre, vážim si, že som dostal šancu hrať za tento veľký klub. Je pre mňa veľmi dôležité, že cítim podporu fanúšikov. Vnímam ich pozitívnu spätnú väzbu na moje výkony, zároveň však cítim záväzok, aby som sa ďalej zlepšoval a nesklamal našich priaznivcov.

V zápase nadstavby Fortuna ligy si 22. apríla 2018 v Trenčíne prvý raz nosil na rukáve kapitánsku pásku. Čo pre teba znamená pozícia kapitána a lídra mužstva?

V prvom rade chcem povedať, že som vďačný klubu, že vo mňa verí a dôveruje mi. Dostal som šancu, ktorá príde raz za život – som kapitánom najlepšieho klubu na Slovensku. Je to veľká zodpovednosť. Dá sa jej však ľahko „zbaviť“ tým, že v každom zápase odvádzam na ihrisku svoje maximum a snažím sa ísť príkladom spoluhráčom.

Aký si typ kapitána? V súkromí ťa poznáme ako pokojného človeka, v kabíne to však môže byť úplne iné...

Myslím si, že kapitán sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi. Nie je nevyhnutné kričať alebo búchať po stole. Som človek, ktorý robí všetky rozhodnutia srdcom. Ako to v srdci cítim, tak následne aj urobím. Chalani v kabíne predo mnou majú rešpekt...dúfam (smiech).

Si pevnou súčasťou bulharskej reprezentácie, za ktorú si v poslednej kvalifikácii odohral 8 z 10 zápasov. Bulharsko po štvrtom mieste z MS 1994 a zlatej generácii okolo Stoičkova zaznamenalo výkonnostný prepad, no v kvalifikácii na MS 2018 predviedlo dobré výkony a porazilo Holandsko i Švédsko. Ako vnímaš pôsobenie v bulharskom národnom tíme?

Reprezentovať svoju krajinu je pre každého futbalistu obrovská česť. V reprezentácii som bránil špičkových svetových hráčov ako Kylian Mbappé či Antoine Griezmann, a tieto skúsenosti ma ohromne posunuli dopredu. V súčasnosti má Bulharsko dobrý tím, naším cieľom je kvalifikovať sa na veľký turnaj a prelomiť dlhé čakanie, ktoré trvá od ME 2004. Verejnosť bola voči reprezentácii počas posledných desiatich rokov veľmi kritické a negatívne. Teraz však aj ľudia vidia zlepšenie, podčiarknuté vydarenými zápasmi so Švédskom, Holandskom či Francúzskom. Každý očakáva, že naša generácia dosiahne pre Bulharsko niečo veľké, a ja chcem byť pri tom!

Pri futbale využíva poznatky z volejbalu

Môžeš prezradiť, čo si pri futbale najviac užívaš?

Hm...Asi keď na tréningu hrám útočníka a dávam góly (smiech). V ostrom zápase ma vie najviac potešiť, keď zachránim tím pred inkasovaným gólom a keď z ihriska odchádzam s pocitom, že sme vyhrali.

Málokto vie, že okrem futbalu si sa venoval aj vysokoškolskému štúdiu.

Všetko, čo v živote robím, sa snažím robiť na maximum. Rovnako to bolo aj počas štúdia. Preto som sa po skončení strednej školy rozhodol prihlásiť na Národnú športovú akadémiu v Sofii, kde som aj úspešne študoval. Z dôvodu futbalových povinností som však nemal čas dokončiť vysokoškolské štúdium. V budúcnosti ho plánujem dokončiť, pretože myslím aj na to, čo príde po futbalovej kariére.

S volejbalovou reprezentantkou Bulharska Evou Yanevou tvoríte populárny športový pár. Tvoja partnerka počas leta prišla do Bratislavy, kde hrá za miestny volejbalový klub. Zrejme sa tešíte, že môžete žiť spolu v Bratislave...

Som nesmierne rád, že teraz žijeme spolu v Bratislave. Ja hrám za najlepší slovenský futbalový klub, partnerka za najlepší volejbalový klub. Počas voľného času spolu trénujeme, chodíme behávať či do posilňovne. Veľa vecí, ktoré využívam vo futbale, som sa naučil od partnerky z volejbalu. Je to zaujímavé, ako vám môžu pomôcť znalosti z iného športu.

Slovenčina a bulharčina sú sčasti podobné jazyky. Trúfneš si už na rozhovor po slovensky?

Už som sa naučil zopár slovenských slov. Spoločne s ďalšími zahraničnými hráčmi sme iniciovali, aby sme na klube mali hodiny slovenského jazyka, pretože sa v ňom chceme zlepšiť a zdokonaliť. Najbližší rozhovor už vám poskytnem kompletne po slovensky.

Žil si v Loveči či Istanbule, teraz si v hlavnom meste Slovenska. Ako sa ti páči Bratislava a ktoré miesta máš najradšej?

Bývam v Starom meste, ktoré sa mi veľmi páči, je tam veľa historických budov a nádherných miest. Rád si chodím zabehať či prejsť sa do Horského parku, ten je vskutku úžasný. Bratislava je krásne mesto na Dunaji, je pekné, tiché a aj z pohľadu mojej mentality blízke. Ľudia sú milí a môžem povedať, že som v Bratislave šťastný.