Príjemne prekvapený z reakcie tribún
Ibrahim Rabiu odohral proti Ružomberku výborný zápas a zaslúžene si vychutnal potlesk z tribún.
Martin Ševela po majstrovskej definitíve avizoval určitú rotáciu v zostave, pričom oproti zápasu v Žiline včera nastali tri zmeny. Jednou z nich bolo zaradenie Ibrahima Rabia, ktorý v strede poľa vytvoril dvojičku s Marinom Ljubičičom. A „Ibi,“ ako ho všetci v tíme prezývajú, sa svojej šance chopil doslova naplno. Keď v 82. minúte schádzal z ihriska a fanúšikovia mu aplaudovali, tak prežíval dva protichodné pocity.
Vráťme sa však na začiatok. Ibi bol proti Ružomberku prvýkrát v základnej zostave od augusta 2018. Ani počas dlhej zápasovej pauzy však neklesal na duchu a pozitívny prístup sa mu vyplatil. „Tvrdo a dobre som trénoval, vedel som, že šanca príde. Máme výborný tím a neustále sme vyhrávali, takže som úplne chápal, že tréner nechcel veľmi meniť niečo, čo fungovalo. Vôbec som neklesal na duchu. Keď po dlhšej dobe nastúpite v základnej zostave, musíte takú príležitosť využiť. Verím, že sa mi to proti Ružomberku podarilo,“ zneli prvé slová nigérijského stredopoliara po stretnutí.
Práve Rabiu bol na začiatku prvej gólovej akcie včerajšieho stretnutia. Vystihol prihrávku Masla a získal loptu na polovici súpera. Zdvihol hlavu, ľavačkou prihral Andražovi Šporarovi a ten už dobre vedel, ako s jeho prihrávkou naloží. Slovan sa ujal vedenia 1:0. „Bol som rýchlejší než hráč Ružomberka a vystihol som nie najlepšiu rozohrávku ich obrancu. Pozrel som sa a videl som priestor, ktorý mal Andraž pred sebou. Vedel som, že on to určite využije a strelí gól, čo sa napokon aj stalo.“
Okrem asistencie sa Ibi prezentoval viacerými výbornými okamihmi. V stredovej dvojici mal práve on viac ofenzívnych úloh, kým Marin Ljubičič tentoraz operoval trochu nižšie než zvyčajne a viac sa venoval defenzíve. „Ešte stále sa dostávam do správneho tempa, a ešte stále nehrám na sto percent svojich možností. Chce to len čas, som presvedčený, že to príde a potom budem pre tím ešte platnejší. Zostávam trpezlivý a práve s takýmito zápasmi rastie moja sebadôvera i herná pohoda,“ hovorí 28-ročný rodák z mesta Kano.
Rabiovi možno pomohol aj fakt, že počas týždňa nastúpil za juniorku v zápase proti Báhoňu, ktorý belasí zdolali vysoko 6:0. „Áno, to je pravda. Ak by som len trénoval, nenabral by som potrebnú kondíciu na absolvovanie celého zápasu. Nie každý futbalista túži hrať za rezervný tím, ja si však za našu juniorku zahrám rád. Sú tam výborní mladí chalani, zápasy s nimi mi pomohli.“
V útrobách štadióna a v kabíne nebolo pred zápasom cítiť, že o titule už je rozhodnuté a máme ho pevne v rukách. Napätie bolo snáď rovnaké ako pred domácimi duelmi s Trnavou či Dunajskou Stredou. „Uvedomujeme si, že titul je prvý krok. Nemôžeme si teraz dovoliť „relax“ a radosť z úspechu, naopak, musíme pokračovať v našom úsilí. Čaká nás pohárová Európa, a vieme, aké má klub dlhodobé ciele. Práve príprave na Európu chceme podriadiť aj najbližšie duely. Myslím si, že zápas s Ružomberkom priniesol pekný futbal, ľudia si to užili a ukázali sme správnu mentalitu, že sme nepoľavili ani po majstrovskej definitíve. Máme veľmi silný tím, sme čoraz súdržnejší, rozprávame sa, vtipkujeme a v kabíne je výborná atmosféra,“ hovorí Ibrahim Rabiu, ktorý získal svoj tretí slovenský titul. Je preňho niečím špeciálny? „Každý titul je výnimočný. Zaujímavé je, že mám tretí titul, a opäť s rovnakým trénerom (úsmev). Vážim si, že ma klub i tréner podporujú a veria v moje schopnosti. Snažím sa to dennodenne splácať a byť pre Slovan prospešný.“
Pekný moment nastal v 82. minúte, keď Ibi odchádzal z ihriska pri striedaní za Nona. Tribúny mu aplaudovali a ocenili tak jeho výkon. „Fanúšikovia sú úžasní. V tej chvíli som bol veľmi šťastný, no zároveň prekvapený. Myslel som si, že už na mňa ľudia zabudli, pretože som mal určité ťažkosti a dlho som nehral. Bol som preto príjemne zaskočený, keď mi aplaudovali. Prišlo mi to tak, že boli spokojní s mojím výkonom, a takáto spätná väzba je pre mňa nesmierne dôležitá. Vážim si to,“ uzavrel Ibrahim Rabiu.
