ŠK SLOVAN BRATISLAVA oficiálna stránka

V marci 2000 nastúpil na Tehelnom poli prvýkrát v základnej zostave, po viac než devätnástich rokoch sa táto životná kapitola uzavrela tým najkrajším možným spôsobom. Viac než 11-tisíc fanúšikov v stoji aplaudovalo veľkej osobnosti nielen Slovana Bratislava, ale aj celého slovenského futbalu. S veľkým futbalom sa rozlúčil najlepší strelec slovenskej reprezentácie Róbert Vittek.

Na tlačovej konferencii, kde sme oficiálne oznámili, že odohráš svoj rozlúčkový zápas, si povedal, že celá kariéra sa ti premietne až vo chvíli, keď nastúpiš na Tehelnom poli. Prišiel v piatok tento okamih?

Áno, pred očami sa mi premietla celá kariéra. Takto pred dvadsiatimi rokmi som na Tehelnom poli začínal, dnes som sa tu rozlúčil s veľkým futbalom. Zažil som tu veľa krásnych okamihov, tento deň určite patrí medzi „highlighty,“ čiže najvýznamnejšie momenty. Nesmierne si vážim, že som dostal takúto príležitosť a ešte raz ďakujem všetkým, ktorí sa o to pričinili. Chcem sa poďakovať vedeniu, že mi umožnilo splniť si posledný sen a prišlo s takouto krásnou rozlúčkou.

Zrejme to boli poriadne emotívne okamihy...

Najmä pri úvodnom príhovore som mal zimomriavky a slzy dojatia doslova na krajíčku. A potom rovnako vo chvíli, keď som naskočil do zápasu. Bolo to priam veľkolepé, som veľmi vďačný za reakcie ľudí a emócie z publika. Taktiež som v týchto chvíľach myslel na svojich najbližších, ktorí pre mňa veľa obetovali, za čo im budem vďačný až do konca života a nikdy na nich nezabudnem. Teším sa, že na štadióne boli ľudia, ktorých som tu chcel mať, možno niektorí ešte chýbali, lebo im to okolnosti neumožnili.

Dopadol rozlúčkový zápas podľa predstáv?

Úprimne, nijako som si to vopred nepredstavoval. Ale teraz môžem povedať, že rozlúčka dopadla skvele. Ľudia boli fantastickí od začiatku až do konca. Som rád, že to takto dopadlo, a nie že ľudia nezabudli, ale ukázali, že som jednoducho v ich srdciach, a to mi nikto nezoberie.

Čo hovoríš na skutočnosť, že si doslova na sklonku kariéry získal svoj druhý majstrovský titul v belasom, pričom na rozdiel od roku 2014 si zdvihol trofej na Tehelnom poli?

O takom niečom som takto pred rokom nesníval, preto si naozaj cením, akú rozlúčku som mohol v Slovane absolvovať. Vážim si každú jednu trofej. O túto som sa zo všetkých, ktoré som v kariére získal, pričinil asi najmenej, je to čisto úspech chalanov, ktorí vyhrali ligu. Medailu si však cením a som rád, že som mohol byť súčasťou majstrovského tímu.

Mal si ešte možnosť zaokrúhliť počet gólov za Slovan na 100. Pri jednej sľubnej šanci ťa zastavil postranný rozhodca signalizujúci ofsajd, v samom závere si vystrelil zvnútra šestnástky, brankár ale zasiahol. Zrejme ťa však nedosiahnutie stovky ani veľmi nemrzí...

Tento večer bol skôr o symbolike, tú stovku gólov som nejako veľmi neriešil. Škoda tej ofsajdovej situácie a potom aj šance v závere, keď som sa v rozhodujúcom okamihu pošmykol, to ma trochu mrzelo. Dnes to však naozaj nebolo o tom, či dorovnám sto presných zásahov. Teším sa, že držíme stopercentnú bilanciu na Tehelnom poli a že som si mohol zahrať v belasom chráme.

Aké sú z pohľadu hráča rozdiely medzi starým a novým Tehelným poľom?

Predovšetkým je otočené o deväťdesiat stupňov. Aj staré „Tehelko“ malo svoju veľkú krásu, ale potom už jednoducho nestačilo svojej dobe. Nové Tehelné pole si zaslúži každý slovanista, Bratislavčan a hrdé naň môže byť celé Slovensko. Je to jeden z najkrajších štadiónov, na akých som v živote nastúpil.

Priemerná návšteva na Tehelnom poli je takmer 13-tisíc divákov. Zažil si staré Tehelné pole, Pasienky i nový štadión. Súhlasíš, že práve príchodom nového štadióna sa ukázala sila slovanistov, ktorí zaplnili hľadisko aj proti menej atraktívnym súperom?

Presne tak. Aj v piatok sme dostali jasnú odpoveď, že ľudia si vedia nájsť cestu na štadión, a netreba na to ani veľké mužstvá. Ľudia potrebujú komfort a dobrý zážitok, čo im tento štadión ponúka. Som naozaj vďačný, že som mohol z pozície hráča nastúpiť na novom Tehelnom poli, je to splnený sen. Ešte raz všetkým ďakujem.