Titul v belasom chutí vynikajúco
Prinášame posezónny rozhovor s Martinom Ševelom.
Sezóna 2018/19 priniesla pre belasých 25. majstrovský titul v histórii klubu a rekordný deviaty titul od roku 1993. Pre rodeného Bratislavčana Martina Ševelu, ktorý v belasom pôsobil už počas aktívnej kariéry, je to prvá majstrovská trofej s najúspešnejším slovenským klubom. S naším trénerom sme sa v rozhovore vrátili k nedávno skončenej sezóne. Vybrali sme šesť najzaujímavejších otázok, kompletný rozhovor nájdete v júnovom vydaní magazínu ŠK Slovan, ktorý je určený pre všetkých doterajších permanentkárov i pre fanúšikov, ktorí si do 15. júna zakúpia permanentnú vstupenku na novú sezónu 2019/20.
Ako hráč ste boli majster s Interom, v pozícii trénera ste získali dve double s Trenčínom. Ako chutí titul so Slovanom?
Chutí vynikajúco. Vážim si každú trofej, no táto je pre mňa špeciálna. Získal som ju s najúspešnejším slovenským klubom, ktorý sme spoločne doviedli späť na najvyšší stupienok a na miesto, kam bezpochyby patrí. Som hrdý a vďačný, že môžem viesť Slovan Bratislava.
Ligu sme vyhrali dominantným spôsobom, počas celej sezóny sme utŕžili len dve prehry a definitívu titulu sme dosiahli šesť kôl pred koncom.
Kde môžeme hľadať zlomové okamihy práve skončeného ročníka?
Dôležitý bol už štart do ligy, kde sme si až na zopár nešťastných remíz pripisovali jedno víťazstvo za druhým. Veľkú rolu zohrala zimná príprava v Turecku, kde sme sa snažili pracovať na zlepšení defenzívnej činnosti celého tímu, čo prinieslo úspech v jarnej časti. Definitívny zlom nastal v prvom jarnom zápase v Dunajskej Strede. Súper sa mohol priblížiť na päť bodov, no stal sa pravý opak, po tvrdo vybojovanom víťazstve sme mu odskočili na 11 bodov a tento náskok sme postupne zveľaďovali. Majstrovská definitíva, ktorá prišla už šesť kôl pred koncom v Žiline, bola len logickým vyústením našej jarnej formy. V závere už prišlo k miernej rotácii hráčov, chceli sme vidieť aj ostatných členov kádra, ako budú vyzerať v ostrých zápasoch, zároveň sme skúšali aj iné herné systémy, ktoré sme predtým nemali zaužívané. Mrzí ma, že sme prišli o šnúru bez prehry, no aj tieto zápasy nám veľa ukázali smerom do novej sezóny. Vnímali sme ich aj ako určitú predprípravu na Európu.
Čo vás počas sezóny najviac potešilo a kde naopak vidíte oblasti, ktoré treba zlepšiť?
Najviac ma potešila skutočnosť, že sme boli tímoví a spoločne sme ťahali za jeden povraz. Verím, že našu hru sa dalo pozerať, strelili sme 84 gólov, čím sme vyrovnali vlastný doterajší rekord. Potešila ma víťazná mentalita, ktorou sa tento tím prezentoval. Ani pred ťažšími zápasmi na ihriskách súperov nikto nekalkuloval s remízou, celé mužstvo bolo nastavené len na víťazstvo. Je úžasné, že sme si 25-krát mohli vychutnať ten slastný pocit po zisku troch bodov. Musíme sa však naďalej zlepšovať, nemôžeme sa uspokojiť. Najmä v defenzívnej fáze máme stále na čom pracovať, aby sme dostávali menej gólov a lepšie bránili ako celé mužstvo. Za negatívum sezóny považujem administratívne vypadnutie z pohára a taktiež prehru s Rapidom Viedeň, pričom som presvedčený, že sme vtedy na Rapid mali. Už je to však minulosť, potrebujeme sa pozerať dopredu a každým dňom sa zlepšovať.
Slovan mal najvýznamnejšie zastúpenie na Jedenástke sezóny, kde bolo šesť hráčov a stali ste sa najlepším trénerom. Predpokladáme, že potešilo aj individuálne ocenenie.
Určite áno, pretože v tejto ankete hlasuje odborná verejnosť a ľudia, ktorí futbalu rozumejú. Teší ma individuálne ocenenie, ale za všetkým treba hľadať mužstvo. Bez hráčov by som neznamenal nič, rovnako však ani hráči bez trénera. A treba zdôrazniť, že tím, to nie je len jedenásť hráčov na ihrisku, ale aj náhradníci, ktorí sú pripravení naskočiť do hry. Náš výsledok je aj dielom celého realizačného tímu od asistentov, kondičných trénerov, fyzioterapeutov, masérov, lekárov či kustódov. V najlepšej jedenástke sezóny sme mali šesť hráčov, čo je niečo perfektné. Určitú dobu sa môžeme tešiť, ale čochvíľa nás čaká nová sezóna. Stanovíme si nové ciele a budeme hľadať cestu ako sa k nim dopracovať. Letná pauza ubehne naozaj rýchlo, musíme ju využiť na maximum, aby sme sa čo najlepšie pripravili na Európu i celú sezónu.
Ešte v pozícii hráča ste zažili staré Tehelné pole, teraz vediete mužstvo na novom štadióne. Ako vnímate moment návratu Slovana domov?
Aj staré Tehelné pole malo svoje čaro, ako hráč si ho veľmi dobre pamätám. Nový štadión je nádherný, pre mňa ako trénera je česť tam viesť Slovan Bratislava. Zároveň ma teší, že ľudia si postupne začínajú hľadať cestu späť do hľadiska. Hráčom zdôrazňujem, že Tehelné pole nie je „bežný“ štadión, ale že je to futbalový chrám, kde si musia vážiť každú sekundu, ktorú strávia na ihrisku. A podľa toho aj pristúpili k jarným domácim zápasom. Keď vidíte na tribúnach tisícky ľudí, ktorí vás prišli podporiť, získavate úplne inú motiváciu. Rovnako sa tešíme, že na štadión chodí čoraz viac rodín s deťmi, videli sme to po zápase so Žilinou, keď deti z celého štadióna vbehli na ihrisko a oslavovali spolu s hráčmi. Všetko sú to nesmierne pozitívne impulzy, ktoré následne vplývajú aj na výkon celého tímu. Skvelé je, že spolu s kotlom aktívne fandí celý štadión.
Na záver na ľahšiu nôtu. Počas sezóny ste si nechali narásť dlhé vlasy, tvrdili ste, že ste sa tak rozhodli z poverčivosti. Uvidíme trénera v novom ročníku opäť s dlhými vlasmi?
Som dosť poverčivý človek. Keď sme začali vyhrávať, tak som si z poverčivosti prestal strihať vlasy. Hráčom som v zime povedal, že ak získame titul, môžu ostrihať. V Žiline, kde sme dosiahli definitívu, sa hráči k ničomu nemali, takže som si myslel, že na to zabudli. Ale po poslednom zápase si ma vzali do parády a nešetrili ma, ostrihali ma na koleno (úsmev). Nemám im to však za zlé, práve naopak. V novej sezóne si určite opäť prichystám pre chalanov niečo motivačné, som otvorený takýmto veciam, ktoré môžu utužiť kolektív.
