ŠK SLOVAN BRATISLAVA oficiálna stránka

Dva roky bol mimo očí priaznivcov najúspešnejšieho slovenského klubu. Hosťoval v poľskom Lechu Poznaň, kde si v druhej sezóne pripísal 15 štartov v Ekstraklase a odohral šesť duelov kvalifikácie Európskej ligy. Z hosťovania sa vrátil v tichosti a spočiatku sa zdalo, že len veľmi ťažko prenikne do základnej jedenástky. Stačilo niekoľko okamihov, aby sa všetko zmenilo, a dnes sa teší zo svojho životného gólu a splnenia sna. Vernon de Marco Morlacchi.

Začnime na aktuálnu tému. Naše mužstvo absolvuje sústredenie v Tatrách, herné i kondičné tréningy boli vo štvrtok spestrené klasickou horskou túrou. Ako ste ju zvládli?

Nebolo to jednoduché (úsmev). Absolvovali sme trasu zo Štrbského plesa na Chatu pod Rysmi. Čiže dokopy asi 20 kilometrov, celá túra trvala necelých sedem hodín. Dostali sme do tela, ale námaha stála za to. Tatry sú skutočne nádherné. Túra bola prospešná aj z pohľadu fyzickej stránky, určite pomôže našej kondícii. Celkovo na sústredení tvrdo trénujeme, aby sme sa naďalej zlepšovali.

Vnímaš skutočnosť, že postup do skupinovej fázy Európskej ligy je výborný výsledok, ale nesmieme sa ním uspokojiť a potrebujeme sa naďalej posúvať?

Presne tak. Postup do skupiny nás môže naplniť spokojnosťou, ale určite nie uspokojením. Vieme, že sme v posledných dvoch prípadoch neobstáli v skupine podľa predstáv. Teraz to chceme zmeniť. Preto aj počas reprezentačnej prestávky usilovne trénujeme, aby sme dosiahli ďalšie dobré výsledky. Každý z nás je motivovaný uspieť aj v skupinovej fáze.

Vráťme sa ešte k posledným dvom rokom, keď si sa vytratil z očí našich priaznivcov. Môžeš nám priblížiť, v čom boli prospešné dva roky v Lechu Poznaň?

Bol som päť rokov na Slovensku a zmena mi padla vhod. Na druhej strane, zakrátko mi začal chýbať Slovan a Bratislava. V Lechu som mal náročný začiatok, krátko po príchode som sa zranil. Mali tam štyroch stabilných stopérov, po zranení som sa len ťažko presadzoval do zostavy, a preto som v prvej sezóne hral viac za rezervný tím. Druhý ročník bol oveľa lepší, odohral som dosť zápasov v Ekstraklase. Poľská liga je fyzicky náročnejšia než slovenská, rovnako atmosféra je na veľa štadiónoch búrlivá a výborná. Získal som skvelé skúsenosti, ktoré môžem teraz zužitkovať. Určite ma to posunulo po fyzickej stránke a zároveň nemám problém zvládnuť búrlivé prostredie, pretože v Poľsku som niečo také zažíval pravidelne.

V lete si sa vrátil do Slovana, avšak začiatok nebol ľahký. Pred dvojzápasom so Sutjeskou si sa dokonca ocitol mimo súpisky pre európske poháre. Úprimne, čo si v tých chvíľach cítil?

Som profesionál, nemohol som byť urazený alebo nahnevaný. Na druhej strane ma mrzelo, že som nebol ani len na európskej súpiske. Chápal som, že Slovan mal silný rok a stabilnú základnú jedenástku. Vnímal som silnú konkurenciu a snažil som sa čo najlepšie trénovať, aby som bol pripravený v okamihu, keď mohla prísť moja šanca.

Zlom nastal koncom júla, keď si v rozmedzí siedmich dní zasiahol do štyroch majstrovských zápasov. Ako si spomínaš na toto obdobie?

V sobotu som odohral pätnásť minút v zápase s Michalovcami, v nedeľu celý duel za juniorku pri víťazstve nad Skalicou. Následne sme cestovali do Prištiny, kde sme hrali odvetu s Feronikeli. Arťom Suchockij mal zdravotné ťažkosti, čo ma vtedy rozhodne netešilo, pretože si navzájom prajeme a podporujeme sa. Ale vyšlo to tak, že som v Kosove nastúpil v základnej zostave a dokonca som hlavičkou dal náš víťazný gól. A vtedy som cítil, že sa niečo zlomilo. Cez víkend som ešte nastúpil v základnej zostave aj v lige v Senici, kde sme tiež vyhrali vysoko na nulu. Futbal ti vráti všetko, čo mu dáš. Dennodenne som vydával zo seba sto percent a svojej šance som sa snažil chopiť čo najlepšie. Čím viac som hral, tým som získaval viac sebavedomia a hernej istoty.

Pre všetkých slovanistov bude 29. august 2019 navždy zapísaný veľkými písmenami. Dal si náš postupový gól, keď si bol v správnom čase na správnom mieste a umiestnil si do siete strieľaný center Vasila Božikova. Splnil si si jeden z futbalových snov?

Áno. Sedem rokov som mimo rodiny a nemal som to v živote vždy jednoduché. Sedem rokov som makal na to, aby som si splnil sny a zažil takýto okamih. Pre toto hráš futbal. Tieto okamihy sú síce krátke, ale tá radosť trvá veľmi, veľmi dlho. Splnil som si jeden z detských snov, postup so Slovanom do skupiny je určite tým najvýznamnejším momentom mojej doterajšej kariéry.

Povedal by si ešte na začiatku sezóny, keď si bol mimo európskej súpisky, že sa staneš nečakaným hrdinom Slovana?

Určite nie (úsmev). Na druhej strane, vo futbale sa veci veľmi rýchlo menia. Za jeden deň sa môže zmeniť úplne všetko, či už na dobré alebo niekedy bohužiaľ aj na zlé. V tomto prípade sa všetko zmenilo v náš prospech.

Ešte spred dvoch rokov si pamätáme, že si hrával častejšie v strede obrany než na kraji. Dnes si naopak doma na ľavom kraji defenzívnej formácie. Cítiš sa lepšie na tomto poste?

Už keď som prišiel, tak som hovoril, že u mňa je to 50:50, či hrám v strede alebo na kraji obrany. Pomohlo mi, že v Lechu sme minulý rok hrali na troch obrancov. Ja som hral naľavo, na pozícii, kde hral Vasil Božikov v odvete s PAOK. Vďaka tomu dokážem ešte lepšie prepínať medzi postom stopéra a krajného obrancu.

Patríš k hráčom, ktorí môžu porovnať časy z Pasienkov a súčasnosť na Tehelnom poli. Nie raz si už ukázal aj reakciu smerom k publiku, v súboji s Dundalkom si hecoval fanúšikov. Aký je to rozdiel oproti obdobiu spred dvoch rokov?

Je to neporovnateľné. Tehelné pole je fantastické, je pre mňa česť, že tam môžem hrávať. Čo sa týka emócií, tak myslím si, že ľudia chcú vidieť od hráčov, že prežívajú zápas. My tie emócie máme, len ich treba ukázať. Som prirodzene temperamentný človek, aj preto často a rád takto komunikujem s fanúšikmi.

Naši priaznivci pozitívne reagujú aj na fakt, že hovoríš veľmi dobre po slovensky. Máš talent na cudzie jazyky?

Taký bol môj život, vždy som sa musel veľa učiť. Okolnosti ma k tomu prinútili. Viem španielsky, anglicky, nemecky, slovensky, poľsky a aj portugalsky. Neviem, či som talent, ale vedieť šesť jazykov je celkom dosť (úsmev).

Vyrastal si v Argentíne, no od svojich jedenástich rokov si žil na španielskej Malorke. Od roku 2012 si pôsobil na Slovensku. Kde žije tvoja rodina a ako sa cítiš v Bratislave?

Bratislavu mám veľmi rád, je to úžasné mesto. Milí ľudia, hrad, Dunaj, jednoducho skvelé. Moja mama, brat a priateľka sú na Malorke, ďalší členovia rodiny žijú v Argentíne. Priateľka už bola aj na Tehelnom poli, určite však prídu aj ostatní rodinní príslušníci, aby naživo zažili tento krásny štadión.