Sú veci, ktoré sa nenaučíte, ale musíte ich mať v sebe

Prinášame rozhovor s Joerim de Kampsom, ktorý sme publikovali v júnovom magazíne ŠK Slovan.

„Nesúhlasím s tvrdením, že by si fanúšikovia nedokázali vytvoriť vzťah k zahraničným hráčom. Príkladom je aj Joeri de Kamps, bojovník, na ktorého naši priaznivci doslova nedajú dopustiť,“ vyjadril sa marketingový riaditeľ klubu Tomáš Straka na tlačovej konferencii pri príležitosti storočnice klubu. Joeri de Kamps je mimo odchovanca Dominika Greifa služobne najstarším hráčom súčasného kádra. Prišiel ešte v zime 2016 ako jedna z prvých lastovičiek novej prestupovej politiky klubu po nástupe Ivana Kmotríka ml. do funkcie generálneho riaditeľa. Aj neústupný Holanďan je dôkazom, že v dnešnom futbale už nie je dôležitá národnosť, ale ochota pobiť sa za farby klubu.

Na úvod sa pristavme pri futbalových začiatkoch. Spomínaš si na svoje prvé futbalové kroky?

Otec hral za jeden klub v Amsterdame a vždy som sa okolo neho motal s loptou. Keď som mal štyri roky, tak mi mama povedala, že si najskôr musím urobiť plavecký kurz, a až potom sa budem môcť venovať futbalu. Môj otec jej povedal, aby ma nechala hrať futbal, ale neuspel (úsmev). Poslúchol som mamu, absolvoval som plavecký kurz a otvoril som si cestu k športu, s ktorým som zostal celý život. Ako štvorročného ma otec prihlásil do klubu Jos watergraafsmeer. Následne som hral za SV Diemen, kam ma mama každý deň vozila na tréningy.

Poznáme ťa ako typický defenzívny štít, na akom poste si však začínal?

Spočiatku som hrával na pozícii tzv. desiatky, čiže som bol ofenzívny stredopoliar. Bolo ma plné ihrisko, ako malý predsa len všade beháš a neunavíš sa. Dával som veľa gólov, pričom po dvoch rokoch v Diemene som dostal jeden z najpamätnejších narodeninových darčekov v živote.

Aký to bol darček?

Oslavoval som ôsme narodeniny. Domov nám prišiel list od Ajaxu Amsterdam, o ktorom mi však rodičia nepovedali. Počkali si na oslavu narodenín, kde mi oznámili, že si ma vybral Ajax. Ani si neviete predstaviť, aký som bol v tej chvíli šťastný. Hrať za Ajax je totiž snom pre takmer všetkých mladých holandských chalanov. Zaujímavé bolo, že v tom čase nemali kategóriu do 8 rokov, takže ma zaradili do výberu U9, kde som bol od všetkých spoluhráčov o rok mladší.

Prestup do Ajaxu bol zrejme veľkou udalosťou aj v tvojom najbližšom okolí i v škole...

Každý v susedstve vedel, že idem do najväčšieho holandského klubu. A niektoré deti v škole na mňa žiarlili, pretože naozaj len málokto dostane takúto príležitosť. Čo sa týka učiteľov, tí, ktorí mali radi futbal, boli ku mne tolerantní, ostatní však už nebrali ohľad na to, že mám aj mimoškolské povinnosti. Úprimne, v škole som extra neexceloval. Do školy som išiel s loptou v ruke a vždy som myslel len na prestávky, keď sme mohli ísť so spolužiakmi von a zahrať si futbal. Od začiatku som sa zameral na šport, škola išla do úzadia.

Počas pôsobenia v Ajaxe si býval na akadémii, alebo si naďalej žil doma s rodičmi?

Zostal som doma s rodičmi. V tom čase to v klube fungovalo tak, že autobus nás vzal zo školy na tréning, po tréningu sme ešte mali lekcie s učiteľmi a potom nás odviezli domov. Čiže nám zabezpečovali kompletný denný program.

Holandská futbalová škola patrí medzi najúspešnejšie, videli sme to aj v poslednom ročníku Ligy majstrov, keď Ajax s mladými hráčmi dokráčal až do semifinále. V čom sú výnimočné prvky miestnej práce s mládežou?

Od začiatku nám kládli za dôraz kontrolu lopty a prácu s loptou. V Ajaxe ma viedlo veľa kvalitných trénerov, viacerí z nich boli bývalí známi hráči. A taktiež sme nemali isté, že po skončení sezóny automaticky prejdeme do vyššej kategórie. Po každej sezóne urobili tréneri sito, ten, kto na to mal, postúpil do vyššej kategórie, s ďalšími hráčmi sa klub rozlúčil.

Ktorého známeho trénera si zažil v mládežníckych kategóriách?

V staršom doraste ma viedol Frank de Boer. Je to nielen niekdajší vynikajúci obranca, ale predovšetkým skvelý človek, ktorý ma veľa naučil. Ak máš ako mladý hráč takéhoto trénera, tak aj nevedomky ešte pozornejšie počúvaš každé jeho slovo. Patril medzi moje detské idoly a nesmierne veľa som si od neho vzal.

Kedy si začal hrávať na pozícii šestky, čiže defenzívneho štítu?

Keď som mal 15 rokov, tak si tréneri vyhodnotili, že budem lepší na pozícii defenzívneho štítu než na dovtedajšom poste ofenzívneho stredopoliara. Vždy som hral v strede poľa, čiže je prirodzené, že som tam nakoniec aj zakotvil (úsmev).

Ako 19-ročný si podpísal prvý profesionálny kontrakt. Šanca v prvom tíme však neprišla. Prečo?

Bohužiaľ, v rozhodujúcej fáze, keď som bojoval o miesto v prvom tíme, som sa zranil. Nemôžem teraz tvrdiť, že by som sa určite presadil, nebyť zranenia by som však mal oveľa väčšiu šancu. Napriek tomu mi toto obdobie dalo veľa. Trénoval som v jednom tíme s hráčmi ako Luis Suárez či Jan Vertonghen. Keď ste v dennodennom kontakte s takýmito hráčmi, tak sa automaticky posúvate dopredu.

Ďalšou zastávkou bol Heerenveen, kde v tom čase trénoval legendárny Marco van Basten. Ako hodnotíš toto obdobie?

Poviem to tak – je to veľká legenda holandského futbalu, niekdajší skvelý útočník, čiže pre ofenzívnych hráčov bol skvelý. Ja ako defenzívne ladený futbalista som si z tohto obdobia toľko nevzal. V podstate všetky veci, ktoré pri svojej hre využívam, som sa naučil ešte od trénerov v Ajaxe.

Po sezóne v Heerenveene si odišiel do NAC Breda a prerušil si väzby s Ajaxom.

Keď som sa vrátil z hosťovania, dostal som od Ajaxu informáciu, že budem hrávať v druhom tíme a potom sa uvidí. Chcel som však hrať v najvyššej súťaži. Preto som sa rozhodol pre prestup do NAC Breda, kde tréner veril mojim schopnostiam a dal mi dostatok priestoru v zápasoch. V tejto sezóne som získal nesmierne veľa nových skúseností, žiaľ, na konci sme vypadli do druhej ligy.

Na prelome rokov 2015 a 2016 sa začala písať belasá kapitola kariéry. Čo rozhodlo, že si sa rozhodol pre svoj prvý zahraničný angažmán?

Bolo to veľké rozhodnutie. Vtedajší tréner Slovana Nikki Papavasiliou prišiel za mnou do Amsterdamu a povedal mi, že sa mu páči, ako hrám, a že mám prísť do Bratislavy. Odcestoval som na Slovensko a príjemne ma prekvapili miestne podmienky. S rodinou sme sa veľa rozprávali, až som urobil rozhodnutie, že pôjdem do Slovana. Nie je ľahké prísť do novej krajiny, všetko je totiž iné, no nikdy som toto rozhodnutie neoľutoval.

Spomínaš si na svoj prvý zápas v belasom?

Bolo to prvé jarné kolo v Trenčíne, na ktorý sme strácali sedem bodov. Museli sme vyhrať. Odohrali sme výborný duel, príjemne ma prekvapilo tempo i kvalita súťaže. Zvíťazili sme 2:0, takže spomienky na úvodný duel sú veľmi pekné.

Do Slovana si priniesol charakteristický bojovný štýl, čo však neoceňovali rozhodcovia, na jar 2016 si dostal päť žltých kariet. V celej sezóne 2018/19 však už len štyri žlté karty. Pozitívna zmena...

Bojovný prejav je v mojej povahe, to sú veci, ktoré sa nemôžeš naučiť. Buď to v sebe máš, alebo nie. Jednoducho som taký, že neuhnem v žiadnom súboji. V minulosti to občas nebolo dobré, pretože už v Holandsku som dostával veľa žltých kariet a sprevádzalo ma to aj v úvode angažmánu v Slovane. Urobil som progres a znížil som počet žltých kariet. Zrejme to prichádza skúsenosťami a vekom. Stále hrám tvrdo a férovo, no snažím sa nezachádzať za hranu.

Prenáša sa prejav z ihriska aj do súkromia?

Práveže nie. V súkromí som absolútne pohodový chlapík (smiech). Keď sa však začne zápas, prepnem do iného nastavenia a do každého súboja idem na 120 percent.

V marci 2019 si so Slovanom podpísal novú zmluvu. Klub pozitívne reagoval na tvoje výkony, ty si prejavil záujem zostať belasým aj naďalej. Od čoho sa odvíjalo toto rozhodnutie?

Cítim, že môžem byť dôležitou súčasťou tímu. K Slovanu som si vytvoril vzťah, klub je v mojom srdci. Som tu veľmi šťastný, máme silný tím a môžeme ešte veľa dosiahnuť. Navyše, moja partnerka je tehotná, pričom sa tu tiež cíti dobre, Slovensko vnímame ako náš druhý domov a chceme tu zostať (Joeri sa medzičasom stal hrdým otcom, pozn. red.). Argumentov pre zotrvanie v belasom bolo veľa, proti prakticky žiadne. Mám rád stabilitu. Keď sa darí a človek je šťastný, pričom spokojná je aj druhá strana, načo niečo meniť?

Aký štýl futbalu preferuješ?

Mám rád, keď hráme ako jeden tím a každý odvedie na ihrisku maximum. Ak niekto urobí chybu, dá sa to akceptovať, ale len vtedy, ak vie, že urobil všetko, čo mohol. Myslím si, že práve vďaka tímovému poňatiu sa nám momentálne tak darí. Keď dávame góly, tak všetci ideme spoločne oslavovať bez ohľadu na to, ktorý hráč práve skóroval. Môžete mať v tíme veľké hviezdy a skvelých hráčov, ale ak nie sú odhodlaní spolupracovať a obetovať sa pre mužstvo, nemôžete uspieť.

Vnímaš pozitívnu spätnú väzbu od fanúšikov?

Áno, moja priateľka mi občas prekladá, čo o mne fanúšikovia píšu (úsmev). Ale nie je to len o mne. Ľudia chodia na Slovan Bratislava a tešia ich víťazstvá, ktoré sú zásluhou celého mužstva. Mne však určite dodáva pozitívnu energiu, keď cítim pozitívnu energiu od fanúšikov, prípadne keď zatlieskajú za peknú akciu či gól.

V belasom si už strelil dva parádne góly, v Ružomberku v auguste 2016 i doma s Pjunikom v lete 2017 si ľavačkou z diaľky vymietol šibenicu súperovej brány. Dočkáme sa takýchto kúskov aj v budúcnosti?

V tejto sezóne som toľko nestrieľal, keďže som mal viac defenzívnych úloh. Streľbu však pravidelne trénujem a keď príde príležitosť, určite to skúsim aj z diaľky. Uvidíme, možno prídu aj ďalšie pekné góly. Mojou prvoradou úlohou je však prispieť k úspešným výsledkom tímu.

Spolu so spoluhráčmi pravidelne absolvujete hodiny slovenského jazyka, pokročil si už v znalosti tejto reči?

Je veľmi náročné prejsť z holandského jazyka do slovenského, sú tam veľké rozdiely. Každou lekciou sa však na mňa chytajú nové slovíčka, takže stále sa zlepšujem. Verím, že v najbližších mesiacoch už budem vedieť lepšie po slovensky aj v rámci bežnej komunikácie.

Na záver – aké miesta v Bratislave máš najradšej?

Veľmi sa mi páči nábrežie Dunaja, kde aj žijem, takže tam trávim veľa času napríklad pri prechádzkach so psom. Rád chodím aj do lesa na Kamzík. Keď nemáme dvojfázový tréning, tak často popoludní ideme spolu s partnerkou a so psom na poriadnu prechádzku na Kamzík, vychutnávame si to ticho a pokoj, ktoré bratislavské lesy ponúkajú.