ŠK SLOVAN BRATISLAVA oficiálna stránka

Brankárskou oporou Slovana Bratislava bol v úvode 90-tych rokov Alexander Vencel ml., ktorý skvele nadviazal na svojho otca. Alexander Vencel ml. v roku 1989 prispel k zisku Slovenského pohára a od roku 1990 bol neotrasiteľnou jednotkou v našej bráne. Tešil sa z federálneho i slovenského titulu, následne veľmi úspešne pôsobil vo Francúzsku, kde urobil slovenskej brankárskej škole vynikajúce meno.

Dnes pôsobí v Jordánsku, kde sa venuje miestnym brankárom a pôsobí v reprezentačnom tíme. Na diaľku sme sa s ním spojili aj v súvislosti so zápasom ŠK Slovan – Slavia Praha z októbra 1991, ktorý si už v nedeľu 3. mája o 16:30 pripomenieme exkluzívnym záznamom na klubovom YouTube.

Kúpou virtuálnej vstupenky podporíte svoj klub a pomôžete zdravotníkom v boji proti koronavírusu. Vstupenky v predaji TU!

Čo sa vám ako prvé vybaví pri Slovane Bratislava z prvej polovice 90-tych rokov, ktorého ste boli veľmi dôležitou súčasťou?

Mužstvo vytvorené najmä z odchovancov klubu, vhodne doplnené o skúsených hráčov. Taktiež staré Tehelné pole plné fanúšikov. Jednoducho pekná časť futbalovej kariéry.

V sezóne 1990/91 Slovanu len tesne unikol federálny titul. Dokážete si spomenúť, v akom rozpoložení sa niesla príprava na ročník 1991/92? Vnímali ste nejaký tlak alebo očakávania v súvislosti so 16-ročným čakaním na federálny titul?

Myslím si, že tlak nie, no sklamanie možno áno. Spojenie, že Slovan už veľa rokov nezískal titul, nie je až takou motiváciou. Je to skôr konštatovanie médií, ak sa vám niečo podarí. Skutočnou motiváciou je niečo dosiahnuť, sú to vyhrané zápasy a získané trofeje...

Čo rozhodlo o tom, že Slovan v sezóne 1991/92 uspel v súboji o federálny titul?

Poučili sme sa z chýb z predchádzajúceho ročníka, mužstvo malo o rok viac skúseností. Možno sme mali aj viac šťastia ako v uplynulej sezóne. Všetky časti prispeli k tomu, že tomu, že to bol ten správny rok.

Ako si spomínate na atmosféru na starom Tehelnom poli? Vieme, že pozícia brankára je špecifická – chytalo sa vám lepšie v bráne od Bajkalskej, alebo na strane pod hodinami, kde bol kotol?

Ako brankár sa skôr pozeráte na momentálnu situáciu – kde je slnko, ako fúka vietor. Ak je na štadióne vynikajúca atmosféra, tak je jedno, v ktorej bráne stojíte. Koniec-koncov polčasy sú dva, takže raz ste s kotlom za chrbtom a raz čelne. Plus máte v priamom prenose, čo sa tam deje. V bráne je dosť času na pozorovanie správania sa ľudí počas zápasu (kto huláka, kto nadáva, kto povzbudzuje, kto si dal pivo s klobásou, kde je bitka...)

Aká je najsilnejšia spomienka, ktorú ste si odniesli z Tehelného poľa?

Jednoznačne posledný zápas s Vítkovicami. Či už priebeh zápasu, blížiaci sa záverečný hvizd, ľudia na ploche za čiarami čakajúci na koniec duelu, otec s bratom tesne po skončení, 30-minútová cesta z ihriska na tribúnu...

Slovan bol s hráčmi ako Dubovský, Gostič či Timko ofenzívne ladený tím. Čo to znamenalo pre brankára? Bolo to také ako býva pre brankárov vo veľkých kluboch – sú zápasy, keď možno nemajú toľko zákrokov, ale ak prídu, tak sú to vyložené šance a kľúčové zákroky? Alebo ste boli pravidelne v pohotovosti a v permanencii?

Myslím si, že mužstvo bolo vyvážené v defenzíve a aj v ofenzíve spomenutými hráčmi. Už od mládeže Slovan dominoval, takže brankár sa musí naučiť čakať na jednu loptu a tú chytiť (tak to bolo aj v zápase s Vítkovicami). Samozrejme sú zápasy, kde je práce veľa a brankár sa nenudí. Dôležité je riadiť tím tak, aby ste mali čo najmenej roboty. A ak vás hráči počúvajú, je to obrovská pomoc.

Patríte medzi celosvetovo uznávaných odborníkov v oblasti trénovania brankárov. Čo sa pre brankára zmenilo oproti 90-tym rokom a súčasnosti? Ako sa tento post časom vyvinul?

Brankárska technika sa ani veľmi nezmenila. Často som používal nohy ako hokejový alebo hádzanársky brankár, bolo to mimoriadne efektívne. Na začiatku to tréneri nemali radi, dnes to robí každý brankár. Zmenou pravidiel sme sa stali hráčmi v poli a nová generácia to má podstatnejšie jednoduchšie, sú týmto smerom pripravovaní od prvých krokov v bráne. Nám to oznámili a museli sme sa zariadiť, čo nebolo jednoduché. Dokonca v prvom prípravnom zápase v Turecku po zmene pravidiel som mal konflikt s rozhodcom, keď zapískal nepriamy kop. Naši funkcionári ma až cez polčas oboznámili s týmto pravidlom (smiech). Zmenil sa aj spôsob trénovania po kondičnej stránke, je to viac adaptované na potreby brankára. A cielená integrácia brankára do tréningu s mužstvom po taktickej stránke sa výrazne zlepšila.

Fanúšikovia si vás dodnes pamätajú kvôli výborným zákrokom a charakteristickým dlhým nohaviciam, v ktorých ste chytávali. Môžete nám v krátkosti opísať príbeh, ktorý za tým stojí?

V puberte som rýchlo vyrástol, mal som problémy s kolenami a dlhšie som nemohol trénovať. Keď som sa vrátil na ihrisko, musel som si kolená chrániť kolenačkami. Vyzeralo to trochu smiešne (štucne, kolenačky, trenírky), tak som to jednoducho zakryl teplákmi. Kolenačky po rokoch zmizli a tepláky ostali, či už bolo -10 stupňov alebo +30. Ak znovu začnem chytať, určite to bude v čiernych teplákoch.

Vo Francúzsku ste neskôr získali prestížne ocenenie pre najlepšieho brankára francúzskej ligy (1998/99) i Brankára storočia v Štrasburgu. Dnes máme tiež výborných brankárov, no nie toľko v elitných ligách. Ako tieto ocenenia aj po rokoch vnímate a čo pre vás znamenajú?

V tom čase nás bolo málo, ktorí sme sa dostali do dobrých klubov v zahraničí. Nebolo to ľahké, vždy ste museli byť lepší než domáci. Aby ste to dokázali, museli ste veľa urobiť. O to viac teší, ak získate nejaké ocenenia a hlavne ak domáci rešpektujú váš prínos. Myslím si, že to je to najlepšie ocenenie. Brankárska škola na Slovensku je dobrá a verím, že do elitných líg budú smerovať aj ďalší brankári. Treba počkať na vhodný moment a najmä na vhodnú krajinu. Profilovo je potrebné nájsť tú, ktorá sa hodí k brankárovým kvalitám.

Slovan pripravuje virtuálny zápas so Slaviou, v ktorom ste boli v našej bráne. Ako sa vám pozdáva táto myšlienka, a ak to bude možné, pozriete si tiež tento zápas?

Je to dobrá myšlienka, môžeme si zaspomínať a mladšie generácie zase uvidia, ako vtedy vyzeral futbal. Nie je to otázka nostalgie, ale časť histórie klubu, ktorá bola úspešná. Či budem zápas pozerať je otázne. V Jordánsku sú prísne opatrenia proti koronavírusu. Ľudia sú doma, nepracujú a internet je preťažený. Treba teda len dúfať, že to bude možné.

Zdroj foto: archív ŠK Slovan, TASR