V republike niet lepšieho mužstva
Hlasy po zápase ŠK Slovan Bratislava – SK Slavia Praha (28. október 1991).
Anton Ondruš: „Bývalému kapitánovi Slovana miestami zvieralo srdce! Bol to skutočne nádherný duel, rozhodne zápas zápasov. Kiežby sme takých videli čo najviac a každú nedeľu. To by bola paráda, to by bola liga! Výkon Dubovského ma nadchol, rovnako aj nasadenie oboch tímov. Videli sme drámu, ódu na futbal, pripomínajúcu súboj o titul s Interom z roku 1975. Očarujúci futbal! Miestami som sa len bál, či sa mladý kolektív Slovana nechá vyprovokovať. Dal sa, ale len futbalovo, čo je dobré znamenie pre budúcnosť.“
Anton Urban, člen výboru ŠK: „Z takého zápasu má človek len a len radosť. Bol zdrojom poznatkov a skúseností, na ktorých sa dá ďalej budovať. Mám pocit, že nám rastie veľké mužstvo. Keď budeme naďalej takto hrať, oplatí sa vo futbale robiť.“
Rudolf Baťa, generálny sekretár ČSFA: „Videli sme súboj špičkových tímov našej ligy. Potvrdil, že o náš futbal sa nemusíme báť. Položil na lopatky prognózy ľudí, ktorí po odchode niektorých hráčov do zahraničia nad ligou zalamovali ruky.“
Rudolf Bobek, bývalý kapitán Slovana: „Tehelné pole videlo mimoriadne kvalitný zápas, rozhodne lepší než proti Realu. Lepšie mužstvo ako Slovan nateraz v republike nemáme.“
Radek Bejbl, hráč Slavie: „Hralo sa pred vynikajúcou kulisou, zápas mal vysokú úroveň s množstvom výborných individuálnych výkonov. Bolo to vyhecované, rozhodca nám vylúčil hráča, emócie pracovali na plné obrátky, ale to k podobným duelom jednoducho patrilo. V Slavii sme si pred stretnutím nehovorili o tom, že by sme na Petra Dubovského mali hrať osobnú obranu, ale bolo nám jasné, že pokiaľ mu dáme veľa priestoru, môže rozhodnúť zápas. Vedeli sme o jeho kvalitách, pre nás bol zo Slovana najnebezpečnejším hráčom.“
Miroslav Michalech, komentátor zápasu: „Na to, že sa hralo v závere októbra, panovalo v Bratislave príjemné počasie a na tribúny si našlo cestu cez 15-tisíc ľudí. Aj v tomto súboji vynikol Peter Dubovský, keď dal tri góly, čo sa nestáva každý deň, zvlášť ešte so Slaviou. Na novej tribúne bol hlúčik slavistov, ktorí smerom k lavičkám hodili počas hry delobuch. To bola taká „šleha,“ že tam zostal aj malý kráter a rozhodca musel stretnutie prerušiť. Fanúšikovia Slovana zase skvele povzbudzovali svoj tím a po zápase oslavovali aj s pyrotechnikou, čo bolo z môjho pohľadu v poriadku, pretože sa tak stalo po zápase, nikoho neohrozovali a vytvorilo to pekný vizuálny efekt. Opäť sa však vrátim k tomu, že Peter Dubovský dal v poslednej desaťminútovke dva góly a strhol víťazstvu na stranu belasých. To jasne dokumentuje, že on bol Slovan, nech mi ostatní odpustia. Po príchode z Vinohradov sa stala z Petra obrovská hviezda. Keď hovoríme, že Messi je Barcelona, Ronaldo Real Madrid či Juventus, tak Peter Dubovský, to bol Slovan Bratislava. Možno budú mnohí oponovať, že hovorím o jednom hráčovi a nie o kolektíve, no keď Peter zabral, tak bol priam nezastaviteľný a Slovan bol nezdolateľný.“
*zdroj hlasov: dobová tlač/publikácia o Petrovi Dubovskom z edície Belasé legendy
