Je to len o hlave
Filip Lichý po operácii individuálne trénuje.
Filip Lichý v úvode roka 2020 skvele „vtrhol“ do mužského futbalu. Len 19-ročný stredopoliar si pripísal tri ligové a jeden pohárový štart, pričom premenil penaltu vo štvrťfinálovom rozstrele s Trenčínom.
Jeho rozlet však pribrzdilo zranenie kolena, ktoré si privodil nešťastným pohybom mimo súboja. Filip ako ambiciózny mladý futbalista však neklesá na duchu. K rekonvalescencii pristúpil čelom a poctivo plní pokyny členov nášho realizačného tímu.
„Každým dňom sa cítim lepšie. Neustále posilňujem, aby som „osvalil“ a posilnil okolie operovaného kolena. Musím čakať na šiesty mesiac od operácie, aby sa mi zrástol štep, ktorý mám voperovaný. Mám pred sebou celú kariéru, preto nechcem nič uponáhľať. Neustále makám, chcem sa totiž vrátiť v čo najlepšej forme,“ povedal Filip Lichý.
Slovenský mládežnícky reprezentant má za sebou operáciu predného krížneho väzu. Čomu sa zatiaľ venoval v procese rekonvalescencie? „V prvých týždňoch po operácii to bolo najmä o rozhýbaní kolena, aby som ho dokázal úplne vystrieť a ohnúť. Postupne sme začali posilňovať celú nohu, pretože stehenné svaly po operácii úplne ochabli. Rovnako sme sa venovali stabilizačným veciam, aby som sa nebál, že koleno „ubehne“ do strany,“ hovorí Filip Lichý, ktorý pri opise jednotlivých úkonov používa množné číslo. V mužstve je jediný po takomto zranení, no má na mysli realizačný tím, ktorý mu pomáha. „Veľa času trávim s fyzioterapeutom „Rašom“ (Radomir Mijatovič, pozn. red.), s ktorým spolu cvičíme v posilňovni. Vážim si však prácu všetkých v realizačnom tíme, ktorí sa mi venujú a ktorí mi pomáhajú.“
Ťažko nájdete futbalistu, ktorému by sa v kariére úplne vyhli zranenia. Náš mladík teraz zisťuje, čo znamená trénovať po zranení. Musí makať ešte viac než ostatní, zdraví hráči. „Trénujem viac. Dopoludnia strávim na štadióne tak päť hodín, z toho približne štyri hodiny predstavuje čisté cvičenie a hodina terapie. Popoludní ešte idem do bazéna, kde si zaplávam či zacvičím na vodnom bicykli. V bazéne je to mix cvičenia a regenerácie. Rozhodne sa teda cez deň nenudím,“ usmieva sa Filip.
Po náročnejšom zranení je dôležitá aj psychická stránka. „Zo začiatku to bolo ťažké, bol som smutný. Najhoršie je sa psychicky položiť. Zranenie som vzal z inej strany, a síce, že to patrí k futbalu, pričom som mladý a určite sa dokážem vrátiť ešte v lepšej forme. Je to len o vašej hlave – môžete sa utápať, alebo to zoberiete motivačne. Ja to vnímam z tej lepšej strany. Pomohlo mi, že chalani v tíme ma vzali medzi seba. Dávajú mi rady aj z vlastných skúseností a neustále mi zdôrazňujú, aby som bol silný. Vážim si ich podporu.“
Aj napriek zraneniu sa sezóna 2019/20 dá z pohľadu Filipa Lichého označiť ako prelomová. Ako kapitán doviedol starší dorast k postupu v mládežníckej Lige majstrov, presadil sa v slovenskej reprezentácii do 19 rokov a na jar sa pozitívne ukázal v A-mužstve. Má z pohľadu minutáže menší, ale predsa len podiel na double. „Úprimne, na double mám menší podiel než ostatní hráči. Keď však ako devätnásťročný získate double v Slovane, tak je to niečo neskutočné. Zvlášť, keď pred rokom sme v staršom doraste tiež získali pomyselné double, keď sme získali titul i československý pohár. Som rád, že už v takom mladom veku zbieram trofeje,“ vyhlásil rodák z obce Priechod v Banskej Bystrici, kde trávil uplynulé voľné dni. „Voľné dni som strávil s rodinou, avšak nezaháľal som. Dostal som individuálny tréningový plán, ktorého som sa držal. V okolí mojej rodnej obce je krásna príroda, často som chodil na prechádzky pešo či na bicykli. Popritom som sa počas voľna venoval rodine,“ uzavrel Filip Lichý.
