Najviac teší spätná väzba od ľudí
Aleksandar Čavrič sa v súboji s Ružomberkom zaskvel dvomi peknými gólmi.
Opäť pozitívne emócie. Či už na ihrisku a taktiež v hľadisku, kde síce mohlo sedieť len tisíc ľudí, no aj tak sa z tribún často ozýval potlesk a nechýbala záverečná ďakovačka. Práve táto skutočnosť po stretnutí najviac potešila jednu z hlavných postáv zápasu.
Tréner Darko Milanič aj v rozhovore počas týždňa zdôraznil, že chce hrať dynamickejšie a že je presvedčený, že mužstvo môže hrať priamočiarejšie. Presne tieto herné charakteristiky belasí ukázali. Je to prvý krok, ale futbal z našej strany musel včera baviť. „S Ružomberkom sme zväčša vyhrávali o gól či dva. Dnes bol najdôležitejší náš dobrý vstup do zápasu a relatívne rýchle dva góly. Ružomberok hrá defenzívnejšie a snaží sa čakať na brejky. Keďže sme ich rýchlo otvorili, hralo sa nám potom ľahšie a lepšie,“ povedal po stretnutí Aleksandar Čavrič.
Belasí dali aj konkurencii jasne najavo, že ani neľahké obdobie z posledných týždňov ich nezlomilo. „Po dlhšom čase nám zápas naozaj vyšiel. A to celému tímu. Myslím si, že v našom výkone bolo viac energie i života, snažili sme sa hrať priamočiaro smerom dopredu. Vieme, čo zlé sa v poslednom období stalo. Ale taký je futbal, niekedy je krásny, inokedy krutý. Takéto obdobia sú veľmi ťažké, no vedia nás dať všetkých viac dohromady, pretože ich môžeme zvládnuť len spoločne. Teraz sme naznačili, že stále je tu ten Slovan, ktorý má svoju silu a kvalitu. Je to však jeden vydarený zápas, preto musíme ďalej pracovať a tvrdo zaťať zuby v tréningu. To je jediné, čo nám v tejto chvíli zostáva,“ tak zneli úprimné slová Aleksandara Čavriča.
Na tribúnach mohla byť len tisícka fanúšikov. Držitelia permanentiek, ktorí mali k dispozícii B-tribúnu, už pri nástupe privítali hráčov typickým „Keď belasí nastupujú...“ a počas zápasu sa často ozýval potlesk a pozitívne odozvy z tribún. Nechýbala záverečná ďakovačka. „Chcem sa za celý tím poďakovať fanúšikom, ktorí mohli prísť a prišli. Všetci máme za sebou ťažké obdobie. Patrí im však naše veľké ďakujem za to, že nás povzbudzovali a tlieskali. Ich reakcia nás najviac potešila. Verím, že raz sa situácia zmení k lepšiemu a fanúšikovia budú môcť prísť vo väčšom počte.“
Aleksandar Čavrič strelil dva exkluzívne góly – pri prvom po narážačke s Dávidom Holmanom ľavačkou zvnútra šestnástky vymietol pravý horný roh brány. Pri druhom hneď v úvode druhého polčasu ukázal, že stále patrí k najrýchlejším hráčom v lige. Doslova prešprintoval dvoch obrancov a svoje sólo cez celú útočnú polovicu zakončil gólovou strelou. „Dávid Holman je výborne technicky vybavený a keď je v strede, tak sa mi s ním hrá veľmi dobre. Snažíme sa spolu ísť do kombinácie. Aj pri prvom góle som vedel, že mi pošle spätnú prihrávku, a vyšlo nám to na jednotku. Pri druhom góle som využil svoju rýchlosť a individuálnu kvalitu, ktorú však musím ukazovať častejšie,“ povedal „Čaki,“ ktorý sa najmä vinou zdravotných patálii presadil v súťažnom stretnutí po takmer ročnej odmlke. „Som veľmi šťastný, že som takto pomohol mužstvu. Dva góly som tuším naposledy dal ešte Žiline na starom štadióne, keď som oslavoval narodeniny. Je fajn pripomenúť si tento pocit, no prvoradý je tím.“
Srbský krídelník sa v úvode tejto sezóny po tom, ako sa zbavil zdravotných ťažkostí, vrátil na ihrisko. Po dlhom výpadku sa postupne vracia do formy, v akej si ho dobre pamätáme. Aj včera to bol ten Čavrič, ktorý dokáže vždy vymyslieť niečo nebezpečné pre obranu súpera a atraktívne pre oči nášho fanúšika. „Po prvom presnom zásahu som sa cítil, akoby som z chrbta zhodil veľký balvan, ktorý ma ťažil. Je pochopiteľné, že každý odo mňa očakáva góly a asistencie. Nechcem už hovoriť o minulosti a zraneniach. Sami všetci viete, čím som si prešiel. A úprimne, po dlhom výpadku to naozaj nie je tak, že odohráte jeden-dva zápasy a hneď ste v najlepšej forme. Musíte získať sebadôveru a istotu. Verím, že sa vrátim do formy, v ktorej som bol ešte pred zraneniami,“ uzavrel Aleksandar Čavrič.
