Lichý po návrate: Najdôležitejšia je trpezlivosť
Filip Lichý sa vrátil do hry po zranení kolena.
Keď 7. marca 2020 podal veľmi dobrý výkon v ligovom zápase proti Ružomberku, určite netušil, že na trávnik opäť vybehne až koncom roka. Cíti sa však mentálne i fyzicky silnejší než kedykoľvek predtým. Filip Lichý sa po zranení a operácii predného krížneho väzu v kolene vrátil do hry.
V zápase juniorky so žilinskou rezervou nastúpil v základnej zostave a na ihrisku strávil 34 minút. „Na minutáži sme boli vopred dohodnutí s kondičným trénerom a hlavným trénerom. V jednej chvíli som bol trochu smutný, že už po polhodine pôjdem z ihriska dole, na druhej strane, po dlhej pauze nie je dobré čokoľvek uponáhľať. Aj niečo cez polhodinu je na začiatok slušný čas,“ povedal Filip Lichý. Hráči, ktorí sa vracajú po zraneniach, zväčša do hry naskočia až v závere stretnutia. Filip trochu netradične hral od začiatku s vedomím, že po polhodine bude striedať. „Rozhodli sme sa tak najmä kvôli chladnému počasiu a rozcvičke. Ako člen základnej zostavy som mal zachovaný celý predzápasový režim a najmä rozcvičku, vďaka čomu bol môj organizmus dobre zahriaty. Bolo to lepšie než ísť do rozbehnutého zápasu."
Filip Lichý zasiahol do zápasu po takmer deväťmesačnej pauze. „Cítil som sa veľmi dobre. Doslova som si užil priestor, ktorý som dostal. Pocity sú skvelé. Niektorí hráči po tomto zranení pauzujú aj rok, mne sa podarilo vrátiť do hry pomerne rýchlo. Od prvej minúty som nabehol do zápasového tempa, dlhý výpadok som ani veľmi necítil. Ešte sa mi podarilo v podstate prihrať na gól Davida Strelca, ktorý skóroval po mojej tečovanej strele,“ usmieva sa talentovaný mladík, ktorý sa môže stopercentne spoľahnúť aj na svoje operované koleno. „Ak by som mal v hlave obavu oprieť sa o koleno, tak by som do zápasu nešiel. Pokiaľ by som cítil čokoľvek zlé, išiel by som okamžite dole. Koleno však držalo, stopercentne mu verím. A najmä v hlavne som bol nastavený tak, že sa nič zlé nestane. Odovzdal som svoje maximum a všetko je tak, ako má byť.“
Aj Filipovi určite padlo vhod, že sa na konci roka predsa len obnovila druhá liga. Juniorka na jeseň odohrá ešte tri zápasy, A-mužstvo má pred sebou štyri kolá. „Minúty na ihrisku budú pre mňa veľmi cenné bez ohľadu na to, či si ich pripíšem v juniorke alebo v áčku. Budem rešpektovať rozhodnutie trénera. Chcem ešte na jeseň odohrať čo najviac a bol by som veľmi rád, ak by pribudli aj nejaké minúty v A-tíme,“ vyhlásil kapitán slovenskej reprezentácie od 19 rokov, ktorý však zostáva trpezlivý. „Keď som už dávnejšie začal trénovať vonku, tak som chcel hneď ísť do zápasu, čo by však v tej chvíli nebolo správne. Netreba nič uponáhľať, najmä nie na konci tejto dlhej cesty. Nikto z nás nechce, aby som bol mimo ďalší polrok. Poznáme príklady hráčov, ktorí sa vrátili predčasne a potom sa im to znovu roztrhlo. Tomu sa chcem vyhnúť. Najdôležitejšia je trpezlivosť.“
Stále len 19-ročný mladík zvládol ťažké obdobie aj vďaka správnemu mentálnemu nastaveniu. K zraneniu sa postavil čelom a namiesto negatívnych myšlienok sa snažil o to, aby sa vrátil silnejší. „Chcel by som sa poďakovať všetkým fyzioterapeutom, kondičným trénerom i celému realizačnému tímu za to, ako mi počas rekonvalescencie pomáhali. Ďakujem aj klubu za prejavenú dôveru. Tento deň radím ešte vyššie než svoj debut v áčku. Je niečo neskutočné vrátiť sa po tak dlhej dobe. Som šťastný, že koleno drží, a opäť môžem hrať futbal. Viac som si uvedomil, aké je zdravie dôležité. Keď ste zdraví, tak si nevážite to, že vás nič nebolí alebo že môžete bez ťažkostí chodiť. Ak však o to prídete, oceníte, čo zdravie znamená. Zranenie ma posilnilo. Som fyzicky aj mentálne lepšie pripravený než kedykoľvek predtým,“ uzavrel Filip Lichý.
