ŠK SLOVAN BRATISLAVA oficiálna stránka

Prinášame vám rozhovor s trénerom Darkom Milaničom, ktorý ste si mohli v kompletnej podobe prečítať aj v aktuálnom vydaní magazínu ŠK Slovan Bratislava. 

Darko Milanič je najúspešnejší slovinský tréner súčasnej éry. S Mariborom postúpil dvakrát do skupinovej fázy Európskej ligy a raz do Ligy majstrov, kde dokázal uspieť aj v súbojoch s klubmi, ktoré mali vyšší rozpočet a kvalitnejší káder. Od polovice septembra vedie Slovan Bratislava a s mužstvom sa vydal na určitú cestu. Výsledky práce trénera však nie sú viditeľné v krátkodobom meradle. Aj Darko Milanič si uvedomuje, že je to dlhodobý proces, ktorý potrebuje svoj čas.

V čom je súčasné mužstvo iné než to, ktoré ste prevzali v polovici septembra?

Snažíme sa hrať iným spôsobom. Chceme byť priamočiarejší a vysoko napádať súpera. Na tréningoch vnímam pozitívnu spätnú väzbu od hráčov. Dnes ešte herne nie sme tam, kde by sme chceli byť. Vo viacerých zápasoch sme nedokázali udržať tempo a výkon na určitej úrovni počas celých 90 minút. Naším cieľom je dokázať hrať konštantne dynamicky a vo vysokom tempe. Tieto veci však nie sú o pár dňoch či týždňoch. Je to dlhodobý proces, ktorý chce svoj čas.

Je teda pravda, že výsledky práce trénera sa skutočne ukážu až s niekoľkomesačným odstupom, pretože za pár dní či týždňov, a najmä v rozbehnutej sezóne, skrátka nie je možné zmeniť zásadné veci či priamo štýl hry?

Áno. Samozrejme, určité veci viete zmeniť hneď, čo som aj po svojom príchode okamžite urobil. Začal som základnými vecami – dochvíľnosť pri príchode na tréningy či tímové stretnutia, stopercentná koncentrácia či pripomenutie si, že dobro klubu je nad nami všetkými. Aj malé veci sú nesmierne dôležité. Ak však chceme niečo skutočne zmeniť k lepšiemu a posunúť mužstvo dopredu, je to otázka mesiacov. Aj na základe spätnej väzby od hráčov si však myslím, že sme spoločne nastúpili na túto cestu, a v dobrom si ju užívame. Som pozitívne naladený ohľadom budúcnosti.

Často zdôrazňujete, aké dôležité je vychádzať zo základných vecí. Prečo sú v dnešnom futbale tak dôležité?

Bez pravidiel nemôžete uspieť, a to platí nielen vo futbale, ale aj v práci a v živote. Sú to ľahko pochopiteľné veci, ktorými sa všetci členovia tímu musia riadiť. Disciplína je pre mňa dôležitá. Nacvičenie finálnej prihrávky či prechodu do útoku si vyžaduje neustály nácvik na tréningu. Ale to, že hráči sú stopercentne koncentrovaní, dobre sa stravujú, regenerujú, to sú veci, ktoré sa môžete naučiť veľmi rýchlo. Sám viem, aké je to byť profesionálny futbalista. A nie je to ľahké, lebo celý váš život sa točí okolo futbalu a celý týždeň myslíte na víkendový zápas. Aj najlepšie tímy na svete robia technické či taktické chyby, no úspechy získavajú vďaka tomu, že dokážu zopakovať veľa dobrých základných vecí v krátkom čase.

Dominujeme v ofenzívnych i defenzívnych štatistikách. Dávate si záležať na balanse medzi útokom a obranou?

Áno. Na jednej strane chceme hrať priamočiaro, ofenzívne a v dobrom tempe, aby po jednej vydarenej akcii prišla čím skôr druhá. Ak sa bavíme o defenzíve, tak je potrebné zdôrazniť, že chceme brániť vysoko. Nie v bloku pred šestnástkou. Dôležitá je aj reakcia tímu po strate lopty, aby sme sa okamžite prepli z útočného do obranného módu. Našou taktikou pri defenzívnej činnosti je byť aktívni v strednej zóne a vysoko napádať súpera, aby sme získavali lopty už na jeho polovici.

Čo robiť s problémom, ktorý sa vyskytol v domácich zápasoch so Sereďou či Trenčínom? Po veľmi dobrom prvom polčase potom prišiel horší druhý, ktorý nás síce nestál výsledok, no trochu pokazil inak pozitívny dojem...

Udržanie konštantného výkonu a tempa patrí medzi priority zimnej prípravy. Sám si uvedomujem, že niektoré zápasy z tohto pohľadu neboli dobré. Vstupuje do toho veľa faktorov, okrem iného aj psychológia, keď my na jednej strane máme náskok, kým súper začne viac riskovať a tlačiť sa dopredu. Odmietam však akékoľvek výhovorky. Kontrola zápasu je aj o tom, že viete, čo v danej fáze treba hrať. Ak potrebujete hru upokojiť a kontrolovať, tak sa nemusíte nutne tlačiť dopredu, ale môžete podržať loptu a trochu spomaliť tempo. A potom zase môžete vyraziť do rýchlej akcie. Dôležité je mať kontrolu nad dianím na trávniku, ktorú sme žiaľ napríklad v druhom polčase s Trenčínom miestami nemali. Preto som nebol spokojný a sám si uvedomujem, že je to jedna z vecí, ktorú v zime musíme zlepšiť.

Čo plánujete na zimnú prípravu, ktorá je dôležitá pre celý nasledujúci rok?

Určite budeme pracovať na tom, aby sme sa zlepšili a posunuli po kondičnej a fyzickej stránke. Budeme sa však venovať aj zlepšeniu taktickej či technickej stránky. Od začiatku začneme mixom týchto vecí, a tento čas budeme chcieť využiť čo najlepšie. Ak by ste sa ma spýtali, čo v zime chceme potrebujeme zlepšiť, tak odpoviem jednoslovne – všetko. Vo všetkom sa chceme posunúť na vyššiu úroveň, kondíciou začínajúc a taktikou končiac. Keď dnes niečo robíme dobre a myslíme si, že to vďaka tomu bude dobré aj o mesiac, tak sa mýlime. Musíme na seba neustále tlačiť a zlepšovať sa. Chceme aj obmieňať jednotlivé cvičenia či tréningy, aby hráči boli stále v pozore. Nemám rád rutinu, preto sa do tréningov snažíme prinášať vždy niečo nové.

Dlhodobo ste trénovali v Slovinsku, následne ste pôsobili v Rakúsku. Môžete porovnať štýl futbalu v týchto krajinách so Slovenskom?

Rakúsky štýl futbalu viac-menej kopíruje štýl Salzburgu či Lipska, čiže rýchle prepínanie dopredu a menší dôraz na držanie lopty, skôr „tiki-taka“ štýl. V Slovinsku je nižšie tempo hry než na Slovensku, futbal je tam taktickejší, veľa tímov sa zameriava najmä na pevnú defenzívu. Slovenská liga je fyzickejšia a rýchlejšia než slovinská. Hráči v slovenskej lige sú rýchlejší a idú tvrdšie do súbojov. Kým v Slovinsku rozhodcovia pískajú takmer všetko, na Slovensku nechajú hru plynúť a dovolia aj fyzickú hru, čo sa mne osobne páči. Nie sme predsa mäkkí a niečo musíme vydržať. Každé víťazstvo v slovenskej lige si cením, každé si musíme zaslúžiť a vybojovať. 

Strávili ste mimoriadne úspešné obdobie v Maribore, s ktorým ste boli prakticky pravidelným účastníkom skupinových fáz európskych pohárov, v ktorých ste napríklad remizovali s Tottenhamom. Vďaka čomu Maribor uspel v súbojoch s klubmi, ktoré mali rádovo vyššie rozpočty a objektívne kvalitnejších hráčov?

Mali sme svoj plán a vedeli sme, že musíme mať dve tváre. Jedna tvár bola v domácej lige, keď sme s výnimkou dvoch-troch súperov dobýjali obranný blok. Ostatní sa nás báli a bránili. V Európe sme museli mať úplne inú tvár a odlišný spôsob myslenia. Boli sme však veľmi dobrí v prepínaní medzi týmito dvomi tvárami (úsmev). V príprave sme hrali proti silnejším súperom, aby sme si nacvičili taktiku pre Európu. Úspechy však neprišli lusknutím prsta. Nebolo to len o silnom mužstve a správnej taktike. Chcelo to čas, tvrdú drinu, a až po pár rokoch prišli účasti v skupinových fázach európskych pohárov. Doteraz na to rád spomínam.

Ako sa teda môžu aj v európskom meradle menšie kluby presadiť v pohárových súťažiach?

Trendy majú výrazný vplyv na futbal i bežný život. Pred pár rokmi letel štýl José Mourinha, pri ktorom mužstvá špičkovo bránili a dokonca útočníci mali defenzívne úlohy. Potom prišla „tiki-taka,“ teraz je trendom veľmi rýchly futbal, niečo na štýl Bayernu Mníchov. S Mariborom som v Európe uspel pragmatickým futbalom. Vždy je kľúčové uvedomovať si vlastnú kvalitu a kvalitu súperov, a podľa nich si zvoliť stratégiu. Je ťažšie úspech zopakovať než prvýkrát dosiahnuť, pretože aj európsky futbal sa neustále vyvíja. A ak raz niečo dosiahnete, budú protivníci proti vám neskôr oveľa lepšie pripravení a dajú si na vás väčší pozor.

Povenujme sa ešte trochu vašej hráčskej kariére. Boli ste kapitánom Slovinska na majstrovstvách Európy 2000. Pomohli líderské vlastnosti z aktívnej kariéry aj v trénerskej dráhe?

Bol som síce kapitán, no úprimne, v tíme boli aj lepší hráči. Ja som bol ten, kto z pohľadu vzťahov a komunikácie prepájal mužstvo s trénerom, prípadne so zväzovými funkcionármi. V mužstve sme mali napríklad Zlatka Zahoviča, ktorý hrával na európskej úrovni a bol lídrom tímu pri strieľaní gólov. V každom prípade, určite mi do trénerstva pomohlo, že som bol kapitán Slovinska.

Slovinsko bolo na ME 2000 kúsok od senzácie, k postupu do vyraďovacej časti by stačilo dotiahnuť zápas s Juhosláviou do úspešného konca či vyhrať nad Nórskom. V skupine ste s dvomi bodmi napokon skončili poslední, pritom až do konca ste boli v hre o postup...

Slovinsko bolo prvýkrát na veľkom turnaji. Už to bolo úspechom, v predošlých kvalifikáciách sme totiž boli nuloví. Bolo niečo šokujúce, že sme nad favorizovanou Juhosláviou viedli 3:0, a mali sme aj o hráča viac. V živote však nie je nič isté. Pár minút zmenilo všetko. Po zápase sme boli smutní z remízy 3:3, no zároveň hrdí na výkon, aký sme podali. V Belgicku a Holandsku bolo desaťtisíc slovinských priaznivcov, mestá boli plné slovinských farieb.

Aj s odstupom času však môžeme povedať, že ste boli pri najlepšom slovinskom vystúpení na veľkom turnaji.

Zrejme áno. Na MS 2002 nedopadlo Slovinsko v dobre, na MS 2010 to bolo o dosť lepšie, avšak chýbala tá eufória z majstrovstiev Európy. Ľudia vtedy neboli naším dvanástym, ale doslova trinástym hráčom. Myslím si, že nielen pre mňa, ale aj pre slovinských futbalových fanúšikov bolo EURO 2000 najsilnejším zážitkom v histórii našej krajiny. Vtedy stálo za nami celé Slovinsko. U nás je to špecifické, pretože musíš vyhrávať, až potom ti ľudia fandia. A ak nebodaj nie, tak je všetko zlé.

Koľko jazykov plynule ovládate?

Plynule hovorím srbo-chorvátčinou. Dlho som žil v Belehrade, kde som hral za Partizan, takže som sa naučil aj jazyk. Narodil som sa v meste Izola, ktoré sa nachádza neďaleko talianskych hraníc a je prakticky bilingválne. Odmalička hovorím dobre po taliansky. V Izole žije veľa ľudí, ktorí sa hlásia k talianskej národnosti. Po taliansky sme sa učili v škole, v televízii sme mali len vtedy ešte juhoslovanské a talianske programy. Pochopiteľne, viem po anglicky, i keď dlho som angličtinu nepotreboval, intenzívnejšie ju využívam až po príchode do Slovana. Rovnako viem po nemecky. Aj v tejto oblasti sa snažím robiť progres každým dňom, už som pochytil aj základy slovenčiny. Slovenčina je krásny jazyk, veľmi sa páči a je príjemná na počúvanie.

Po príchode do Slovana ste povedali, že sa tešíte na veľkú výzvu. Aká je to teda výzva?

Keď sa zobudím a chystám sa na tréning, tak som šťastný, že môžem byť trénerom Slovana Bratislava. Výborne spolupracujeme s realizačným tímom, od klubu vnímam podporu a teším sa aj pozitívnym reakciám zo strany hráčov. Samozrejme, byť trénerom Slovana znamená byť pod tlakom. Pod ním som však takmer celý život. Ako mladík som sa v Partizane Belehrad snažil prebojovať do zostavy a získavať úspechy. Chvíľu to trvalo, no nevzdával som sa. Všetko v živote som si musel sám vybojovať. Preto tlak nie je pre mňa ničím novým. Myslím si, že všetci sme pod tlakom, len tento tlak je viac viditeľný a verejný.

Na Tehelnom poli ste ešte nemali možnosť zažiť skutočnú futbalovú atmosféru s fanúšikmi. Bude práve toto prianím do nového roka?

Presne tak. Tehelné pole je krásne, verím, že ho zažijem aj s naplnenými tribúnami. Určite nebudem sám, kto si bude na Vianoce a Silvestra priať, aby sme opäť zažili „staré časy“ s futbalom a všetkým, čo k tomu patrí. A najmä bez strachu z koronavírusu. Všetkým fanúšikom Slovana i všetkým Slovákom prajem najmä pevné zdravie, aby sme toto náročné obdobie spoločne zvládli.

Vizitka Darka Milaniča

Narodený: 18. decembra 1967 v Izole (vtedajšia Juhoslávia, dnešné Slovinsko)

Hráčska kariéra: Partizan Belehrad (SRB), Sturm Graz (AUT)

Reprezentácia: Juhoslávia (5 štartov), Slovinsko (42 štartov) – kapitán Slovinska na ME 2000

Trénerská kariéra: ND Gorica (SVN), NK Maribor (SVN), Sturm Graz (AUT), Leeds United (ENG), NK Maribor (SVN), ŠK Slovan Bratislava (SVK)

Trénerské úspechy: 6 slovinských titulov s NK Maribor, 4 Slovinské poháre s NK Maribor, 3 Slovinské Superpoháre s NK Maribor, 2x skupinová fáza Európskej ligy s NK Maribor, 1x skupinová fáza Ligy majstrov s NK Maribor (3 získané body za remízy so Spartakom Moskva a FC Sevilla)