Belasé srdce Jozefa Vengloša
Spomienka na Jozefa Vengloša.
Asi každého fanúšika futbalu, nech už patrí k akýmkoľvek klubovým farbám, zasiahla správa o úmrtí Jozefa Vengloša. Predpokladám, že nemá zmysel písať, o akú významnú osobnosť našich futbalových dejín išlo, pretože jeho práca a výsledky, ktoré dosiahol na domácom i zahraničnom poli, hovoria za všetko. Tým viac, že nebol vyslovene iba futbalovou osobnosťou, ale postavou celospoločenskou a medzinárodne akceptovanou i uznávanou. Osobnosťou so všetkým, čo k tomuto slovu patrí. Jozef Vengloš prešiel s futbalom a za futbalom doslova celý svet. Trénoval v Austrálii, v Malajzii, Japonsku, Ománe, Turecku, Portugalsku, Anglicku či Škótsku. Pôsobil pri viacerých reprezentáciách i v renomovaných kluboch a všade si vybudoval uznanie a rešpekt. Jeho alfou a omegou, jeho základným koreňom, ku ktorému sa vždy vracal a ku ktorému sa vždy hrdo hlásil, však bolo Slovensko a Slovan Bratislava.
Jozef Vengloš mal belasé srdce a Slovan bol preňho viac ako len obyčajným klubom. Napriek tomu (alebo práve preto), že pochádzal z Ružomberka. Z mesta, z ktorého vzišiel jeho strýko, hráč ŠK Bratislava i slovenskej reprezentácie, Jozef Bačkor, a rovnako aj jedna z najväčších hráčskych legiend Slovana Bratislava Viktor Tegelhoff. Obaja skončili na nejaký čas vo vyšetrovacej väzbe či priamo vo väzení, a od rovnakého osudu bol Jozef Vengloš vzdialený naozaj len na milimetre. V druhej polovici 50. rokov bola príslušnosť k belasým farbám, bohužiaľ, spojená aj s takýmto rizikom. V jeho mladom živote to vtedy boli mimoriadne náročné časy. Toho pozitívnejšieho, krajšieho, lepšieho a úspešnejšieho však bolo so Slovanom Bratislava oveľa viac.
Jozefovi Venglošovi sa vďaka prestupu do Slovana splnil veľký sen. Slovan mu otvoril dvere ku vzdelaniu, hráčskemu napredovaniu a neskôr aj dvere do sveta veľkého futbalu. So Slovanom získal ako 19-ročný majstrovský titul a hral v spoločnosti takých velikánov ako Schrojf, Vičan, Pažický a Tegelhoff. Čo však bolo ešte dôležitejšie, po ľudskej i odbornej stránke ho formoval belasý trénerský velikán Leopold ,,Jim“ Šťastný, ku ktorého práci a odkazu sa Jozef Vengloš vždy hlásil. Od Šťastného dostal základy a na nich potom postupne budoval svoju veľkú trénerskú kariéru.
Nebola vždy iba ľahká a plná úspechov. Aj Jozefa Vengloša postretli počas jeho aktívneho trénerského života pády, sklamania či rôzne príkoria, a ako každý, aj on urobil chyby. Veľkosť človeka však spočíva v tom, že si ich dokáže priznať a poučiť sa z nich. Nebyť toho, Jozef Vengloš by sa nikdy nestal svetovým trénerom. Svetovým trénerom s belasým srdcom.
Slovan Bratislava vrátil v polovici 70. rokov na česko-slovenský futbalový vrchol. Futbalisti z Tehelného poľa potom tvorili základ reprezentácie, ktorú tandem Ježek-Vengloš doviedol až k titulu majstrov Európy 1976. O štyri roky neskôr, už ako hlavný tréner, získal s reprezentáciou ČSSR bronz na majstrovstvách Európy 1980 v Taliansku. Stále pritom vsádzal na Antona Ondruša, Mariána Masného a Kolomana Gögha. Práve z týchto hráčov spravil Jozef Vengloš svetových futbalistov. K nim treba prirátať Jána Pivarníka, ktorého formoval už v Košiciach, a Jána Švehlíka, ktorý vďaka Jozefovi Venglošovi dostal príležitosť nastúpiť vo finále majstrovstiev Európy 1976 a streliť v ňom gól.
Nech už pôsobil Jozef Vengloš kdekoľvek, vždy sa vracal do Bratislavy a na Tehelné pole. Hovorieval, že preňho bolo nádherné za Slovan hrať a potom bolo nádherné Slovan aj trénovať. Viedol celú plejádu futbalistov, ktorí sa zapísali zlatými písmenami do dejín Slovana Bratislava a výrazným spôsobom sa do nich navždy zapísal aj on sám.
Za Jozefovom Venglošom v týchto dňoch smútia v štruktúrach FIFA a UEFA, smútia v Čechách, v Malajzii, Ománe, Japonsku i Austrálii. Smútia za ním v Aston Ville, Sportingu, Ferenbachce a Celticu. Ale najviac za ním smúti Tehelné pole a Slovan. Pretože Jozef Vengloš zostal aj na tých najvyšších pozíciách svetového futbalu vždy Slovanistom.
Autor: Tomáš Černák
