Ján Švehlík v Sieni slávy: Veľmi si to vážim

Naša legenda bola uvedená do Siene slávy slovenského futbalu.

Na galavečere Futbalista roka bola do Siene slávy slovenského futbalu uvedená žijúca legenda nášho klubu. Ján Švehlík vstúpil medzi plejádu najväčších slovenských futbalových osobností.

„Na internete som si pozrel, kto všetko sa nachádza v Sieni slávy. Musím úprimne povedať, že ma uvedenie do Siene slávy prekvapilo. Nachádzajú sa v nej totiž tie naozaj najväčšie osobnosti nášho futbalu. Som svojím spôsobom poctený, že som sa dostal medzi tieto osobnosti,“ povedal Ján Švehlík, ktorý dlhé roky dával a pripravoval góly v ligovej súťaži za Slovan. Na Slovensku, v Česku a aj vo futbalovej Európe je však možno ešte známejší vďaka svojmu gólu vo finále ME 1976 v Belehrade.

„V mysliach ľudí i v histórii československého futbalu bude zlato z majstrovstiev Európy natrvalo zapísané a bude vždy rezonovať. Pritom v lige som bol známejší než v reprezentácii (úsmev). Uvedenie do Siene slávy si veľmi vážim a radím ho veľmi vysoko. Víťazstvo na majstrovstvách Európy je možno ešte tesne vpredu, predsa len, bola to radosť pre celú krajinu. Aj toto je však pre mňa obrovská pocta,“ doplnila naša klubová legenda.

Ján Švehlík pôsobí v Slovane Bratislava s menšími prestávkami prakticky nepretržite od roku 1969. Rodák z Lovče začínal s futbalom v Žiari nad Hronom, v dorasteneckej lige zaujal vyhľadávačov talentov zo Slovana a po príchode na vysokú školu do Bratislavy začal hrať za rezervu belasých. Skvelý ofenzívny hráč sa postupne prepracoval medzi opory mužstva.

„V Žiari nad Hronom, kde som s futbalom začínal, sme v dorasteneckej lige hrali so Slovanom aj inými bratislavskými mužstvami. Vyhľadávači talentov zo Slovana si ma všimli a vedeli, že idem študovať na vysokú školu do Bratislavy. Slovan mi ponúkol možnosť hrať za B-mužstvo. To bolo v roku 1969, takže som tesne minul mužstvo, ktoré vyhralo PVP. V tom čase som vôbec nerozlišoval, či budem hrať za „áčko“ alebo „béčko,“ keďže Slovan aj na strednom Slovensku rezonoval ako veľkoklub. V živote musí mať človek aj trošku šťastie, ktoré mi pomohlo pri príchode do Slovana,“ spomínal Ján Švehlík na svoje začiatky.

So Slovanom získal tri československé tituly (1970, 1974 a 1975) a dva Československé poháre (1974, 1982). Titul získal aj počas vojenčiny v Dukle Praha (1977). Fanúšikovia sa vždy nevedeli dočkať, aby na starom Tehelnom poli videli v akcii útočné trio Marián Masný – Ján Švehlík – Ján Čapkovič, ktoré dokázalo doviesť súpera do zúfalstva a strieľalo góly ako na bežiacom páse.

„Ako by povedali viacerí hráči, človeku utkvie v pamäti prvý zápas v lige. Bolo to posledné kolo sezóny 1969/70 v Trenčíne, kam sme cestovali s istotou titulu. Tréner Michal Vičan ma vytiahol do prvého tímu a v Trenčíne som si pripísal premiérový štart. Remizovali sme tam 0:0. Ďalej by som vyzdvihol zápas posledného kola sezóny 1974/75 s Interom Bratislava. Hralo sa na Pasienkoch a bol to priamy súboj o titul, nám stačil bod, Inter musel vyhrať. Pred vypredaným hľadiskom sme zvíťazili 4:2 a dal som dva góly. Treba povedať, že v zápase koncertoval najmä Karol Jokl, ktorý všetko režíroval (úsmev),“ hovorí bývalý vynikajúci útočník o svojich najpamätnejších klubových zápasoch a zaspomínal si aj na svoju dvojičku. „V už neexistujúcom časopise Štart sa na titulnej stránke viackrát objavili tzv. „Dvojičky v belasom,“ čiže ja a Marián Masný. On bol taká moja dvojička. Myslím si, že Masný patril v top forme nielen medzi európsku, ale aj svetovú špičku. Perfektne sme si spolu rozumeli, ťahali sme útočné akcie po pravej strane a bývali sme spolu aj na sústredeniach v hoteli. Často sme debatovali o tom, ako našu spoluprácu vylepšiť, skúšali sme rôzne veci na tréningoch. Nesmiem zabudnúť na Jána Čapkoviča, v útočnej formácii Masný – Švehlík – Čapkovič sme odohrali veľa zápasov v rade bez striedania.“

Vďaka výkonom v klube sa Švehlík prepracoval do reprezentácie a je autorom jedného z najslávnejších presných zásahov v histórii československého futbalu. Vo finále ME 1976 v Belehrade už v deviatej minúte pohotovou strelou otvoril skóre stretnutia s Nemeckom. Zápas sa v riadnom hracom čase a po predĺžení skončil nerozhodne 2:2 a Československo sa po úspešnom penaltovom rozstrele stalo majstrom Európy.

„Do Belehradu som cestoval v podstate ako náhradník, keďže konkurencia na mojom poste útočníka bola veľmi silná. V semifinále vylúčili Jaroslava „Bobbyho“ Polláka a tréneri Ježek s Venglošom sa radili, koho na jeho post nominujú do finále. Jozef Vengloš mi vždy tvrdil, že som na to mal výkonnosť, ale ja si myslím, že ma tam trošku presadil. Nikdy mi to však osobne nepotvrdil. Ich voľba mala logiku v tom zmysle, že vpredu hral Marián Masný a tréneri zrejme predpokladali, že by nám to mohlo spolu fungovať. Zase som mal aj dávku športového šťastia a gól bol pre mňa len čerešnička na torte. Bol to neuveriteľný zážitok. Mysleli sme si, že už to máme doma, no Nemci vyrovnali v poslednej minúte a vyhrali sme tak až nezabudnuteľnou Tondovou penaltou,“ hovorí Ján Švehlík o pamätnom ME v Belehrade.

V československej lige má na konte 296 štartov, strelil 79 gólov. Je držiteľom ocenenia Fair play MUDr. Ivana Chodáka (2008), fair play SOV (2017) a čestným členom SFZ (2016).

Po skončení aktívnej kariéry, ktorú uzavrel v belgickom Hasselte a rakúskom St. Pöltene, plynulo prešiel na trénerskú dráhu. V pozícii asistenta trénera, trénera či vedúceho mužstva bol pri veľkom počte ďalších úspechov Slovana. Aktuálne pôsobí na pozícii vedúceho mužstva a naďalej je súčasťou klubu, s ktorým spojil veľkú časť života.

„Som šťastný, že môžem byť tak dlho súčasťou takého veľkého klubu. Môžem povedať, že Slovan je spolu s rodinou mojím životným šťastím,“ vyznal sa Ján Švehlík.