V roku 1929 nastúpili Bratislavčania proti víťazovi Anglického pohára 1924 a majstrovi Anglicka 1927. Dobrá povesť Newcastle predchádzala aj z prvých zápasov jeho európskeho turné: v Miláne nad Ambrosianou (dnešný Inter) 1:0 a 2:1. Ako proti takému favoritovi obstojí amatérsky I. ČsŠK Bratislava: Hollý – Zeumann, Čulík – Horký, Poláček, Träger – Šoral, Bulla, Priboj, Čambal, Uher? Obstál a ako! S víťazstvom 8:1 (2:1)! Nečudo, že po zápase všetkých hráčov odniesli nadšení diváci z ihriska na pleciach. Bola to náhoda – nebola? Mohlo taký triumf nad profesionálmi dosiahnuť mužstvo, ktoré ako obhajca amatérskeho titulu majstra tak hanebne stroskotalo už na úrovni župy?

Radšej si prečítajme, čo napísal Športový týždeň po zápase: „Hrdí synovia Albiónu utrpeli zdrvujúcu prehru,“ žiaril titulok. „Je to možné? Majstri futbalu dostali v Bratislave 8:1! Slávni anglickí profesionáli boli porazení tak dôkladne, že si to budú pamätať po celý čas jestvovania ich klubu. Museli kapitulovať pred nádhernou hrou ŠK Bratislava, ktorý v nedeľu podal najlepší výkon od svojho založenia.“ Poobede sa spustila nad rozpálenou Bratislavou prudká hodinová búrka. Horúčava aspoň trochu povolila, ale vonkoncom nie ohnivý výkon a nadšenie hráčov v belasom (hoci hrali v bielych dresoch). Už vo 4. minúte strelil Uher vedúci gól. Po polhodine hry Gallacher, údajne najlepší hráč na svete, driblingom prekabátil celú obranu a vyrovnal. Ale minútu pred prestávkou Čambal prispel k 2:1 pre domácich. Po nej sa takmer zopakoval začiatok zápasu – v 3. min. Uher zvýšil na 3:1. V 52. min. pálil Bulla a bolo 4:1. O dve minúty na to skóroval Čambal a v 60. minúte ten istý hráč zvýšil na 6:1. V 65. min. sa pridal Bulla. A v 89. min., keď takmer štvrťhodinu museli Bratislavčania hrať len s desiatimi hráčmi, bez Hillom surovo zraneného Priboja, Uher stanovil výsledok 8:1! A v tlači sa ďalej písalo: „Synovia veľkého Albiónu museli konečne, a to práve v našom meste poznať, že aj u nás už máme majstrov futbalového umenia. Je to pre nich skutočne krutá lekcia, a to tým viac, že porážka Newcastle United je najväčšia, akú kedy anglické profesionálne mužstvo na kontinente utrpelo.“Hodno ešte poznamenať, že o štyri dni neskôr Angličania hrali v Prahe so Slaviou 1:1...

Nemilá ozvena skvelého triumfu

Víťazstvo 8:1 nad anglickými profesionálmi nemohlo ostať bez ohlasu s nepríjemným prízvukom. O hráčov enormne vzrástol záujem najmä v Čechách. Martin Uher už v júni ohlásil prestup do pražskej Sparty, Štefan Čambal do Teplitz er FK, hneď troch – Zeumanna, Poláčka a Čulíka – lákala pražská Slavia, Dudríka chceli naspäť do Košíc, Derkiča do Žiliny, Pešťála do Brna. Nik vo vidine dosiahnuť vrchol kariéry v slávnom klube nezaregistroval osud niektorých svojich predchodcov. Jediný, ktorý odolával sladkým lákadlám, bol Anton Bulla. Zvláštny typ hráča, futbalový bohém. Inteligentný, elegantný, prefíkaný. Ovládal loptu s citom, aj keď triafal neuveriteľne presne, nikdy to nebola bomba, ani z voleja, z ktorého padajú efektné góly. Krátko po prvej svetovej vojne prišiel do Bratislavy z Trenčína, do VAS-u a PTE. Čelný fukcionár PTE i MLSz Pali Kohut ho v roku 1921 „prihral“ svojim priateľom do Vienny, v žltom drese ktorej sa jedinečným spôsobom uplatňoval medzi takými hviezdami ako Seidl a Gschweidl na pravej strane, Siklóssy a Fischer na ľavej strane útoku. Hneď v prvom ročníku 1921/22 vo svojom novom klube na Hohe Warte strelil 12 ligových gólov, v ďalšom ročníku 15. V roku 1925 sa 27 gólmi stal kráľom strelcov rakúskej ligy, a to pred takými kanoniermi, akými boli Uridil a Sindelar. Sedem rokov bol prvým slovenským futbalovým profesionálom, pričom toho aj dosť povystrájal.

V ročníku 1923/24 hosťoval v Slovane Viedeň a v lete 1924 si ho pražská Sparta vypožičala na zájazd do Južnej Ameriky. V poslednej chvíli však hostitelia zájazd odriekli. Predsa však odcestoval so Spartou do Španielska a Portugalska. Vo Valencii sa podieľal na víťazstve 2:1 prvým gólom do siete, pred ktorou stál chýrny Ricardo Zamora. Mohol mu dať ešte jeden, ale na Bullovu fi ntu pri pokutovom kope Zamora nenaletel a loptu robinzonádou vyrazil. V Lisabone musel Bulla nahradiť zraneného Káďu v strede zálohy, a predsa strelil dva góly! Keď sa vrátil do Viedne, prerušil štúdium na vysokej obchodnej škole, takže musel narukovať v januári 1925 do Bratislavy. Samozrejme, hneď na to zareagoval tajomník belasých Alois Sedláček, chcel ho získať na hosťovanie, ale to nešlo, profesionál za amatérske mužstvo hrať nemohol. Takže dostal iba povolenie nastúpiť za výber Bratislavy. Aj v takomto prípade sa vyznamenal. V októbri 1926 nastrieľal proti Prahe polovicu zo šiestich gólov! Vtedy už vedel, že od januára 1928 bude ako reamaterizovaný môcť hrať za I. ČsŠK Bratislava. Hneď si rozumel s takými vynikajúcimi hráčmi ako Uher, Poláček, Priboj, Čambal  alebo Šoral a vytvorili jednu z najchýrnejších útočných formácií v belasej histórii. Desať rokov uvádzal do vytrženia tisíce milovníkov najpopulárnejšej hry. Volali ho Ajo, Ajči a prevolávali „Keď strieľa Bulla – brankár je nula!“