Rok 1948 nepriniesol na Tehelné pole spokojnosť. Skôr naopak, veď desiate miesto po jeseni belasému mužstvu vôbec nepristalo. Naháňalo to obavy, z kádra vymizli mená všetkých repatriantov a ako posledný sa sťahoval (do Turína) Július Schubert, keď si práve doliečil zranenie ešte z mexického zájazdu. Do Španielska sa presťahoval aj tréner F. Daučík, a tak sa čakalo, čo bude ďalej. Keby boli stávky, nikto by veru nebol stavil na belasých ani groš. Stal sa však taký malý futbalový zázrak.
Mužstvo prevzal Leopold Šťastný a čuduj sa svet, hneď po prvom zápase sa usadilo na prvú priečku a nezišlo z nej, kým mu nedali do rúk pohár majstra republiky. To bolo niečo úžasné. Veď pražské mužstvá Slavia a Sparta Praha patrili medzi najlepšie v Európe a v Česku vtedy ešte pozerali na slovenský futbal s menším úškrnom. Tiež neverili vlastným očiam. Stále nechceli priznať, že WM-systém je modernejší a jasne už víťazí nad českou uličkou, ktorá v minulosti preslávila české kluby. NV Bratislava rozdával súperom góly ani Mikuláš. Bohemians pod menom Železničáři dostal 6:1 a 9:1, ATK Praha tiež 6:1, Židenice 9:1, Pov. Bystrica 8:1, Kladno dvakrát 2:0. Slavia s NV však neprehrala – 3:3 a 4:2, Sparta remizovala i podľahla – 2:2 a 1:4, čím si zachovala svoju tvár, ale stačilo to len na druhé miesto, štyri body za Bratislavčanmi. Tí si zapísali skvelú bilanciu ročníka: 26 18 5 3 93:33 a 41 bodov.
Bol to historický prelom a naše mužstvo hralo najčastejšie v takejto zostave: Reimann – Venglár, Vičan, Pokorný – Baláži, Jajcaj – Laskov, Pažický, Tegelhoff , Preis, Šimanský (V. Hlavatý, Kaiml, Hrnčiar). Do kádra patrili aj Oprchal, Hložek, Ružovič, Plško, V. Skyva. Bolo to prvenstvo spôsobom štart-cieľ. Víťazstvo Sokola NV Bratislava v 14-člennej súťaži už nik neprekonal. Vtedajší strelecký rekord útočníkov je taktiež nezabudnuteľný a neprekonaný. Laskov dal 18 gólov, Pažický 19, Tegelhoff 6, Preis 24 a Šimanský 17. Štyria boli v prvej desiatke najlepších strelcov ligy. To sa tak často nestáva. Hľadali sa príčiny tohto nečakane kladného napredovania mužstva. Bolo to však mužstvo väčšinou zrelých futbalistov, z ktorých viacerí prevyšovali inteligenčný koefi cient. Tréner L. Šťastný ich viedol po cestičke útočnosti a moderny, čo väčšina z nich dokázala plniť. Mužstvo využívalo nové prvky a obmeny WM-systému, čo robilo súperom veľké starosti. Malo predstih aj v kondícii, preto mohlo útočiť a tréner mohol určovať potrebnú taktiku. Šťastný nebýval veľkým rečníkom, ale predsa len priznal: „Opierali sme sa o to, že sme vydedukovali schopnosti a možnosti súpera. O našich sme vedeli ešte lepšie, a preto som mohol hráčom určovať osobitné úlohy pre každého. Tí to dokázali plniť a mali radosť z toho, ako sa mužstvu darilo zabávať fanúšikov, strieľať góly a víťaziť.“ Všetci hráči tohto kádra vošli do pamäti fanúšikov, takmer všetci sa stali reprezentantmi, dala by sa z nich utvoriť kompletná jedenástka. Zostava, ktorú sme vyššie uviedli, patrí k najslávnejším v histórii klubu.