Slovan Bratislava je najúspešnejší futbalový klub na Slovensku s najbohatšou a najslávnejšou tradíciou, ktorú si vytváral po viac ako deväťdesiat rokov svojej existencie.
Cieľavedomou, usilovnou prácou si v slovenskom futbale vytvoril najviac prvenstiev.
Prvý a doteraz jediný zo Slovenska i z bývalého Česko – Slovenska vyhral jednu z troch európskych pohárových súťaží, Pohár víťazov pohárov v roku 1969, keď vo finále v Bazileji zdolal slávny FC Barcelona 3:2.
Slovan Bratislava je najúspešnejší futbalový klub na Slovensku s najbohatšou a najslávnejšou tradíciou, ktorú si vytváral po viac ako deväťdesiat rokov svojej existencie.
Cieľavedomou, usilovnou prácou si v slovenskom futbale vytvoril najviac prvenstiev. Prvý a doteraz jediný zo Slovenska i z bývalého Česko – Slovenska vyhral jednu z troch európskych pohárových súťaží, Pohár víťazov pohárov v roku 1969, keď vo finále v Bazileji zdolal slávny FC Barcelona 3:2.
Zdalo sa, že všetko mohlo pokračovať ako roku v 1949,veď sa tak veľa nezmenilo, základná jedenástka by sa dala postaviť z výborných hráčov. Nebolo to však celkom tak. Pažický i Pokorný narukovali, do Prahy sa vrátil aj Preis. J. Karel sa liečil v Piešťanoch a rozhodol sa pre návrat do Prešova. Prišiel však A. Malatinský z Trnavy, J. Steiner z Košíc, nádejný J. Greššo zo Zvolena, z dorastu I. Fillo a J. Kováč. Nebola to teda zlá východisková pozícia.
Lenže predsa to v mužstve, najmä jeho zohranosti a entuziazme, nefungovalo tak ako vlani. Výsledky neboli také výrazné a hra taká atraktívna. Pätnásťkrát mužstvo opustilo prvú priečku, z troch prehier bolo sedem a výrazných výsledkov tiež ubudlo. 7:1 dostala Žilina, 5:0 ČSD Praha, 7:0 Dukla Prešov, 4:0 Teplice. Avšak aj náš NV odchádzal pokorený. Od Čechie Karlín 0:5, od Sparty 2:5. Góly veľmi nepadali, bolo ich oproti vlaňajšku o 31 menej! Bola z toho takáto bilancia: 26 16 3 7 62:35 35. Až na počudovanie to stačilo medzi tromi 35-bodovými (NV, Sparta, Železničáři) na druhé víťazstvo. Fanúšikovia očakávali oveľa viac a neuvedomili si celkom, čo znamená takáto obhajoba. Najlepší strelci mužstva boli: Laskov 12, Malatinský a Tegelhoff po 10, Šimanský 6, Preis 5, rovnako ako J. Arpáš. Dosť, ale nie tak ako v predchádzajúcom ročníku.
Noví mladí hráči sa ešte veľmi neuchytili. O titul sa preto bojovalo až do posledného kola a aj potom rozhodli iba pravidlá, podľa ktorých pri rovnosti bodov rozhodoval o poradí pomer gólov. NV Bratislava ho mal o päť stotín lepší než Sparta a Železničáři. Najčastejšia zostava majstra bola vtedy takáto: Reimann – Venglár, Vičan, Steiner – Baláži, Jajcaj – Laskov, Malatinský, Tegelhoff , Emil Arpáš, Šimanský (Preis, Hložek, V. Skyva, Greššo). Teda menšie zmeny v zostave, väčšie v úspešnosti a efektivite hry. Do kádra patrili aj V. Hlavatý, J. Ružovič, J. Kováč, I. Fillo, J. Piško. Bratislava sa tešila aj z úspechu dorastencov. Tiež obhájili svoj titul majstra republiky. Trénerom bol K. Bučko. Zaujímavosťou roka bolo, že B-mužstvá ligistov hrali svoju súťaž a vyhral ju tiež Sokol NV Bratislava B. V tomto mužstve bolo viacero talentov, ktoré sa potom uplatnili v prvom mužstve: Hložek, Kadlec, V. Hlavatý, E. Arpáš, Fillo, Kováč, Ujváry.
