Slovan Bratislava je najúspešnejší futbalový klub na Slovensku s najbohatšou a najslávnejšou tradíciou, ktorú si vytváral po viac ako deväťdesiat rokov svojej existencie.
Cieľavedomou, usilovnou prácou si v slovenskom futbale vytvoril najviac prvenstiev.
Prvý a doteraz jediný zo Slovenska i z bývalého Česko – Slovenska vyhral jednu z troch európskych pohárových súťaží, Pohár víťazov pohárov v roku 1969, keď vo finále v Bazileji zdolal slávny FC Barcelona 3:2.
Slovan Bratislava je najúspešnejší futbalový klub na Slovensku s najbohatšou a najslávnejšou tradíciou, ktorú si vytváral po viac ako deväťdesiat rokov svojej existencie.
Cieľavedomou, usilovnou prácou si v slovenskom futbale vytvoril najviac prvenstiev. Prvý a doteraz jediný zo Slovenska i z bývalého Česko – Slovenska vyhral jednu z troch európskych pohárových súťaží, Pohár víťazov pohárov v roku 1969, keď vo finále v Bazileji zdolal slávny FC Barcelona 3:2.
Slovan dlhodobo útočil na ďalší titul majstra. Raz ho odstavila Sparta Praha a dvakrát Spartak Trnava, takže si zapísal „iba“ tri druhé miesta za sebou. Aj v predchádzajúcich rokoch bol trikrát druhý. V sezóne 1969/1970 sa však nedal nikomu odplašiť, hoci ligu rozšírili na 16 mužstiev. Stále bolo v nej osem slovenských mužstiev a Slovan bol priam povinný potvrdiť v tých rokoch vysokú úroveň futbalu na Slovensku. Podarilo sa mu to po pätnástich rokoch dokonale, veď bol aj vo fi nále Čs. pohára. Okrem toho vyhral aj jednu zo skupín Interpohára. Pripísal si teda na čestnú listinu svoj piaty titul čs. majstra. Hoci sa hralo už 30 majstrovských zápasov a pre MS v Mexiku v neobyčajne rýchlom slede, Slovanu to najmenej prekážalo. Pokračoval ako víťaz PVP v podávaní solídnych výkonov. V celom ročníku prehral iba trikrát, aj keď remíz bolo stále dosť (11). O body ho pripravili iba Teplice, VSS Košice a Inter. Mohlo sa oslavovať už v 28. kole, ale hralo sa na Interi a ten nedaroval nič, vyhral 2:1. Oslavy boli potom až doma, po 3:0 nad Ostravou.
V celom ročníku nebol Slovan v tabuľke na horšom než na druhom mieste a osem kôl pred koncom viedol ligu sústavne. Jeho bilancia bola: 30 16 11 3 90:15 43, tri body pred Trnavou a päť pred Spartou. Slovan mal najlepšiu obranu, ale Trnava, Sparta aj Inter mali produktívnejšie útoky. Prvenstvo vybojovali a majstrami republiky sa stali títo hráči: Vencel – Hrivnák, bratia Čapkovičovci, bratia Zlochovci, Mutkovič, Fillo – Hrdlička, Škorupa, Horváth – Jokl, L. Móder, Bizoň, Bognár. V troch zápasoch sa objavil Janček, vo dvoch Hlavenka a v jednom Švehlík, ktorý začal v zápase 30. kola proti Trenčínu (0:0) svoju peknú kariéru. Zo zoznamu vyplýva, že v kádri už nebol Cvetler, ktorý odišiel do belgického FC Liége, ako aj Sokol. Nováčikmi a hneď majstrami boli Škorupa a Bognár. Slovan mal v ročníku peknú priemernú návštevu 13 500 divákov.
Tréner M. Vičan prežíval v krátkom čase ďalšiu radosť. – Aké ste mali pocity po získaní titulu? „Až na druhý deň po víťazstve nad Ostravou 3:0 som si uvedomil, čo sme dosiahli a čo dokázali. Premohla ma opäť blaživá spokojnosť, ale aj únava.“ – Kedy ste začali veriť, že titul bude po rokoch opäť patriť na Tehelné pole? „Už šesť kôl pred koncom, pred zápasom v Trnave. V očiach hráčov som videl veľké odhodlanie a v takých prípadoch som ja ešte nikdy neprehral. Remizovali sme s najväčším konkurentom 1:1.“ – Čomu vďačíte za dosiahnutý úspech? „Kvalite hráčov, aj keď niektorým po víťazstve v PVP napršalo do nosa. Výborne zahrala obrana, ktorá dostala v 30 zápasoch iba 15 gólov. Z mužstva sa stal vzorný kolektív, ktorý svedomito a disciplinovane trénoval, mal dobrú morálku a to bol základ. Doma sme stratili iba tri body a vyhrať nad nami mohol iba ten, kto dokázal eliminovať Hrdličku a Jokla. Takých však bolo málo. Mali sme dosť individualít, snažili sme sa hrať útočne a moderne, veď aj na MS tréner Marko nominoval od nás Vencela, J. Zlochu, Hrdličku, Jokla, Jána Čapkoviča, Hrivnáka i Horvátha. Aj to hovorí o našej sile medzi najlepšími.“ Dodajme ešte, že k najlepším strelcom majstra patrili: Jokl s 10 gólmi, Móder 8, Ján Čapkovič a Bizoň po 7. Pridali sa ešte Hrdlička 4, Bognár, Horváth a Fillo po 1.Najčastejšia zostava ročníka: Vencel – J. Fillo, Hrivnák,Horváth, J. Zlocha – Jozef Čapkovič, Hrdlička – Bizoň, Móder, Jokl, Ján Čapkovič.
V Čs. pohári do finále
Domácu pohárovú súťaž pred týmto ročníkom rozdelili na Český pohár a Slovenský pohár. Víťazi sa potom stretli vo fi nále. V Slovenskom pohári sa Slovan pre dieral cez Gumárne Púchov 4:0, Duklu Nováky 5:0, vo štvrťfi nále cez ZVL Žilina 3:1, v semifi nále cez Spartak Trnava 3:0 a vo fi nále prekonal Duklu B. Bystrica po výsledkoch 2:2 a 1:0. Zápasy sa hrali 25. a 26. Júna v B. Bystrici a v Bratislave. Góly Slovana dali: J. Medviď 2 a Švehlík doma 1. Slovan mal teda právo nastúpiť proti českému víťazovi, a tým bola TJ Gott waldov. Na Tehelnom poli i v Gott waldove sa hralo pred 5 000 divákmi. Prvý súboj sa skončil 3:3 po góloch Jurana, Mutkoviča a Jokla (J. Zlocha si dal vlastný gól), v druhom gól nepadol – 0:0. Na jedenástky zvíťazil Gott waldov, štrnáste mužstvo ligy, 4:3. V obidvoch zápasoch si zahrali: Vencel – Mutkovič, Hrivnák, Zlochovci – Hrdlička, J. Medviď, J. Tománek – Juran, Jokl, Ján Čapkovič, Bizoň. Trénerombol Michal Vičan.
