Na 9. ročník 2001/2002 nebude v dobrom spomínať ani Slovensko, ani Slovan. Ekonomická situácia sa zhoršila a všetky kluby mali starosti s financiami. To vplývalo aj na hru, menili sa tréneri a hráči, ktorí mohli, radšej zutekali. Nastúpilo 78 nováčikov. Priemer návštev bol 4 350 divákov a aj v Slovane sme zaznamenali veľký pokles. Priemer bol iba 1 912 divákov, čo bolo rekordne slabé číslo a znamenalo v tabuľke návštevnosti predposledné, deviate miesto, iba pred vždy slabým Interom. Prvý raz získala titul Žilina.

ŠK Slovan Bratislava v tomto ročníku nečakane sklamal. Hráči vyhnali z tribún takmer všetkých divákov. Zo svojich predsavzatí nesplnili nič a klub ukázal všetko, ako nemá ligové mužstvo pracovať a hrať. Chýbala koncepcia hry, stále sa len niečo plátalo a zachraňovalo, nebolo pevnej základne jedenástky ani dobrých výsledkov. To, čo sa robilo s výmenou trénerov a asistentov, nemá v histórii Slovana obdobu. Tréneri boli podľa výsledkov zlí, hráči strácali formu, funkcionári nevedeli, kam skočiť, a iba hasili vzniknuté  situácie. Nebolo súcich hráčov ani poriadnych sponzorov a belasé meno postupne strácalo lesk. Z druhého miesta v minulom ročníku kleslo mužstvo na šieste a muselo si dávať pozor, aby nebodaj nevypadlo.

Pokusy o poprednejšie miesto boli bezúspešné a beznádejné. Iba doma bolo päť prehier, a vonku až osem! Z celého ročníka sa prakticky nedalo nič pochváliť. Azda iba raz päť výhier za sebou, keď prevzal vedenie mužstva M. Svoboda. Chýbali najmä výraznejšie osobnosti. Najlepší bol legionár Prole v bránke, ale ten sa zranil a Peškovič potom stihol toho veľa pokaziť. Absolutórium bolo možné prisúdiť azda mladému Vittekovi, najlepšiemu strelcovi, ale aj ten sa zranil a ročník nedohral. Po operácii slabín klesol výkonmi aj Meszároš, oveľa viac sa čakalo od Ujlakyho, ktorý sa zachránil útekom do Trnavy. Svoje miesto si zastal ešte Eduard Hrnčár, no čo z toho, keď slabo hrávali Sedlák, Petruš, Bednár, N. Hrnčár, legionári Klješťan či Mojič i za posily získaní Obžera, Jurko, Šesták. Viacerí druholigisti z B-mužstva iba zaskakovali a trpeli so spoluhráčmi i divákmi. Nová akciová spoločnosť sa neuchytila a zo zúženého päťčlenného výboru pracovali iba dvaja-traja, hráči boli bez formy a stále sa hľadal tréner. Boli potrební noví hráči, tvrdší tréning a oveľa modernejšia hra. Káder ročníka: V. Prole 25 zápasov, B. Peškovič 10, M. Kelemen 1 – L. Pecko 33, P. Sedlák 32, E. Hrnčár a N. Hrnčár 29, L. Onofrej, B. Obžera, Ľ. Meszároš 28, R. Vittek 27, M. Pančík 24, M. Puchner 23, R. Nečas 22, L. Kozmer, M. Petruš 19, L. Šesták 18, M. Suchý 17, M. Ujlaky, V. Bednár 16, D. Mojič 13, P. Mikulec 12, V. Cifranič 4, M. Soboňa, N. Klješťan, R. Jurko 3, T. Sloboda 2, A. Gögh, F. Kalman, M. Demeter 1. Tréneri: A. Dragúň, od 8. kola J. Prochotský, od 14. Kola M. Svoboda, od 19. kola J. Švehlík, od 27. kola, M. Svoboda. Asistenti: J. Prochotský, od 7. kola M. Svoboda, od 1. do 14. kola K. Susko, od 15. kola S. Vencel, od 19. kola M. Svoboda. To všetko hovorí o nestabilných pomeroch v mužstve i v klube. Strelci ročníka: Vittek 14, Meszároš 5, R. Nečas, Onofrej 4, Ujlaky, Obžera, Pančík, N. Hrnčár 2, Puchner, E. Hrnčár, Petruš, Sedlák, Šesták, Pecko 1 a jeden bol vlastný.