Slovan už raz z ligy vypadol (1985 – 1988), ale vtedy sa hrala federálna súťaž a konkurencia bola minimálne o sto percent silnejšia. Aj vtedy to bol pre naše mužstvo krach. Čo však povedať na neúspech ročníka 2003/2004 teraz? Blamáž najvyššieho stupňa. A ani zďaleka neboli za ňu zodpovední iba hráči, hoci tí najviac, ale celé dianie okolo klubu, ktoré nemalo so serióznosťou nič spoločné.

Žili sme vtedy v takých rokoch. Rodil sa kapitalizmus a trhový model života. To sa v Slovane vôbec nezvládlo napriek tomu, že išlo o najslávnejší klub, o hlavné mesto, v ktorom bola a je ekonomika najsilnejšia. Preto mužstvo napriek súťaži s nízkou úrovňou vypadlo, zrútilo sa zo všetkých stránok. Dianie na lavičke mužstva i hra na trávniku to len potvrdzovali. Ako mohol klub fungovať, keď ho v ročníku viedli štyria tréneri a kopa asistentov? V. Hrivnák, K. Marko, L. Fašiang, K. Susko, J. Gabriel. Už koncom minulého ročníka odišiel za čudných okolností D. Radolský. Bol s mužstvom tretí, ale to bolo pre Slovan málo. Tréner sa dostal do sporu s predsedom klubu V. Fišerom, nemali jednotný názor na napredovanie klubu, na prípravu i hru. Prišlo to tak ďaleko, že tréner nechcel pustiť šéfa do kabíny (vraj s jeho názormi). Jeden preferoval odbornosť a futbalové skúsenosti, druhý viac medicínsky pohľad na prípravu a futbal vôbec. To sa nezhodovalo a, samozrejme, vyhral predseda. Prišiel J. Valovič, ktorý mal urobiť obrat. To však nejde tak rýchlo, ako upiecť palacinku. Vydržal iba sedem kôl. Nahradil ho Ukrajinec O. Taran, lebo bol spojený s fi rmou, ktorá mala Slovan kúpiť. Z toho však nebolo nič, odtrénoval mužstvo na dva zápasy (!) a bol preč. Narýchlo sa hľadala náhrada a tou bol L. Fašiang, ktorý tiež viedol mužstvo dva zápasy.

Definitívnym záchrancom sa mal stať Jozef Adamec s najväčším menom a skúsenosťami. Pracoval od dvanásteho kola, ale tiež nevydržal do konca. Vystriedal ho päť kôl pred pádom J. Goff a. J. Adamec pri rozlúčke konštatoval: „Títo hráči na viac nemajú. Dobrý futbal nie je vlastne s kým hrať. Isteže, podmienky boli a sú ťažké, prakticky hrozil krach klubu, niekedy neboli ani základné možnosti, meškali výplaty a to všetko sa prejavovalo v celom živote klubu. Snažil som sa pracovať svedomito, no viac som nemohol urobiť.“

Chlieb sa azda lámal už v 15. kole, doma s Trnavou. Mužstvo prehralo 0:4, čo sa ešte v histórii klubu nikdy nestalo. Slovan prehral doma s Trnavou za dlhé roky najviac o dva góly a teraz toto. Debakel a pokles na vypadavajúce desiate miesto. Za hlavu sa chytalo 2 232 divákov. Preto, že práve tu nastal zlom a na takéto zápasy nemôže história zabúdať, pripájame zostavu tohto zápasu, ktorú možno považovať za konsolidovanú v tejto sezóne: Trančík – Pecko, Polgár (Ducký ml.), Hornyák,Ed. Hrnčár – Bednár (Šlahor), Vomáčka, Volf, Onofrej – Šesták, Fodrek. Góly nám dali: Kriss, Ujlaky, Kožuch a Ježík. Jesenná bilancia bola potom takáto: 18 4 7 7 17:24 19. Desať bodov za vedúcou B. Bystricou.  Všetko sa však pripravovalo na záchranu. Nikto nechcel ani počuť o tom, že by mohli belasí vypadnúť. Generálny riaditeľ R. Dubeň oznámil, že 30 miliónový polročný rozpočet je zabezpečený. Prišli aj noví hráči: Rzeszoto, Krško, Vojtíšek, Obšitník, Pečalka, Bukvič, nejakí dorastenci. Prostredie sa však nezlepšovalo. Tréneri plánovali prípravu na Cypre, v Egypte i v Nemecku, ale ani z jednej nebolo nič. Mali pomôcť Vysoké Tatry, lenže aj vtedy prišlo ku kurióznej situácii. Adamec dával dohromady mužstvo a úplne iné, pod vedením J. Valoviča sa chystalo na príkaz potenciálneho kupca Jammera z Nemecka v Senci. To azda nepamätá ani svetová história. Hovorilo a písalo sa aj o fúzii s Interom, ale to vedenie hneď odmietlo.

Dalo sa v takejto atmosfére počítať so záchranou? Začalo sa hrať a čoskoro prišli tri prehry za sebou. Začalo sa hovoriť o výmene trénera J. Adamca. Predseda správnej rady J. Stanovský oznámil: „Nemáme peniaze.“ A Adamec kontroval „Ako som si mohol v tejto situácii vybrať nejakých hráčov? Povedal som súčasnému kádru: kto chce, môže odísť.“ V polovici mája 2004 bol už na trénerskej lavičke Goff a, piaty tréner, na päť zápasov. S Adamcom sa porúčali aj asistenti J. Gabriel a K. Marko. Už štyri mesiace boli bez výplaty. Adamcovi to oznámili nakoniec telefónom a on to nechcel akceptovať. Zrazu mal Slovan na chvíľu dvoch trénerov. Goff a mal podľa jeho plánov: „Vyliečiť srdcia hráčov a ich nohy.“ Tiež nedokázal nič. Už koncom mája mali noviny titulky: Zbohom Slovan! Bilancia bola veľmi zlá: 36 6 11 19 37:58 29. Vonku ani jediná výhra. Na jar 2004, keďšlo o záchranu, len 10 bodov. Nervozita sa premenila do 81 žltých kartičiek a siedmich vylúčených. Priemer návštev bol len 4 214. V ročníku 2003/2004 sa vystriedalo 34 hráčov. Uvádzame ich v poradí podľa odohraných zápasov: Polgár 33, Fodrek 31, Pecko a Bednár po 30, Ed. Hrnčár 29, Onofrej 27, Hornyák 26, Volf 24, Takáč 22, Šlahor 21, N. Hrnčár 19, Demeter 17, Krško 13, Bukvič, Prole a Vomáčka po 13, Šesták 14, Obšitník 13, Obžera 11, Sloboda a Dzúrik po 10, Suchý a Jurko po 9, Trančík 8, Rzeszoto 7, Kiss a Pečalka po 6, Krutý a Hesek po 4, Vitt ek a Pavlovič po 3, Malongo a Vojtíšek po 2, Ducký 1. Góly dali: Onofrej 9, Fodrek 6, Volf 4, Bukvič 3, Šesták, Vitt ek, Takáč a Šlahor po 2, Vojtíšek a Ducký po 1.

Klub na pokraji krachu

Môžeme bilancovať: Slovan bol celý ročník 2003/2004 bez generálneho sponzora. Vedeniu sa nepodarilo klub predať, hoci záujemcov bolo neúrekom. Škoda ich menovať. Väčšine nešlo o futbal v Slovane, ale o štadión a pozemky okolo neho. Nikto nechcel vyrovnať podlžnosti Slovana a prisľúbiť športový rozvoj klubu. Všetci iba plánovali, že chcú vrátiť Slovan tam, kam patrí, ale nik to nesplnil. Všetci sľubovali aj výstavbu nového štadióna. Najmenej desaťkrát sa hovorilo a písalo, že Slovan je už predaný, má sponzora, už sa bude stavať a nikdy sa to nestalo.

Prechodom na akciovú spoločnosť sa nič nezmenilo. Pokladnica zívala prázdnotou a J. Stanovský, po V. Fischerovi šéf klubu, oznámil dlhy vo výške 250,7 milióna korún. Dokonca po kontrole Slovanu zapečatili policajti priestory, do vyriešenia „prípadov“. Bolo nutné predať dobrých hráčov (Vittek, Šesták) a aj tak si klub nedokázal plniť záväzky voči hráčom a trénerom. Nákupy hráčov boli náhodné.Konferencie nevyriešili nič. Ukázalo sa, že milióny z minulosti sa postrácali. Práca bola nekoncepčná. Počas ročníka o osude klubu rozhodovali: V. Fischer ako predseda, M. Valašík, ekonomický poradca, Ľ. Hudák, člen výboru, R. Dubeň, B. Dubeň, R. Stanček, A. Ondruš, členovia predsedníctva akciovej spoločnosti, predseda Občianskeho združenia Slovan P. Zajasenský. Pre hlavných sponzorov boli po celý rok voľné stoličky, no nikto ich neobsadil. Nemohlo sa to všetko ináč skončiť, iba vypadnutím zo súťaže, taká bola zákonitosť. V tejto situácii nemohlo byť ani reči o medzinárodných úspechoch.

Slovan nemal nijaké zájazdy, nehral v žiadnej európskej súťaži, mal svoje vlastné, domáce starosti. Nespomenuli sme ešte blamáž Slovana v Slovenskom pohári, keď vypadol v prvom kole po prehre s Duslom Šaľa 0:1. Tak dopadol slovenský futbalový gigant. Ešte aj v tomto ročníku 2003/2004 mal okrem A a B-mužstva osem prípraviek, 4 žiacke a štyri dorastenecké družstvá, ženy i žiačky. A teraz boli st. dorastenci po 14 rokoch majstri Slovenska, mladší po šiestich. Viedli ich I. Hrdlička a B. Kitka, resp. I. Bôbik a M. Holienka. Aj ženy získali titul majsteriek. Tri z nich, L. Gazdíková, H. Meszárosová a N. Noskovičová boli v jedenástke roka. Všetky družstvá mal pod palcom A. Valovič, ale tiež sa posťažoval, že ihrísk je veľký nedostatok a že celkové podmienky sú horšie než pred 10 rokmi a stále sa zhoršujú.