Nie je to lichotivé konštatovanie, že Slovan nebol desať rokov v Slovenskej lige majstrom a dokonca z nej aj vypadol. Vôbec to nezodpovedalo jeho tradícii a postaveniu v čs. a slovenskom futbale. Stalo sa však. Ako a prečo, na to sme sa snažili odpovedať v predchádzajúcich riadkoch. Teraz sa máme zaoberať radostnejšími skutočnosťami.
Pred začiatkom ročníka 2008/2009 nebolo veľa tých, ktorí by boli po desaťročných skúsenostiach tipovali, že Slovan môže práve v roku 2009, pri oslavách deväťdesiatky a spomienky na víťazstvo v PVP v roku 1969, získať titul, ba ani popredné umiestenie. Ladislav Pecko, len nedávno ešte hráč, všetkým pesimistom, ktorí mužstvu neverili, odkazoval: „Dúfam, že sa budete mýliť. Netvrdím, že vyhráme, ale do tretieho miesta by som chcel skončiť. Mužstvo sme posilnili o Gaucha z Brazílie, Valachoviča z Schwandorfu, Angeloviča z Izraela, Kuráňa zo Senca, Piresa z FC Itaucu, Nachtmana z Rim. Soboty i Radu zo Sparty, a tak bude v jeho silách dosiahnuť viac než vlani.“ Táto prognóza bola správnejšia. Slovan totiž nezískaval iba náhodných hráčov, ale plánovite sa zameral na takých, akých chcel a potreboval.
Potom, keď sa stal majiteľom klubu Ivan Kmotrík, si mohol dovoliť priniesť z Petržalky aj hrozienka, J. Kozáka a R. Dosoudila. Z ruského Saturnu prišiel P. Petráš, z hosťovania v Artmedii reprezentant O. Szabó, s ním B. Obžera i J. Halenár. To už boli vážne posily. To sa už dala vyberať dobrá zostava a potvrdenie prišlo prvým miestom už na konci jesene: 18 12 4 2 39:12 40. Štyri body pred Žilinou a sedem pred Trnavou, čo mali byť hlavní konkurenti. Neboli, lebo nevydržali toľko ako Slovan. Žilina bola za prvým miestom osem bodov a Trnava až pätnásť. O Artmedii, ktorá sa rozsypala už v jeseni, nie je možné vôbec hovoriť. Preto Slovan došprintoval do cieľa už štyri kolá pred koncom. Potom sa však stalo, čo sa stať nemalo. Prehral všetky ostávajúce zápasy, a najhoršie ten posledný, v Ružomberku 1:5! To ostalo mementom, že stále je čo zlepšovať, neoslavovať pred posledným hvizdom, nestrácať zbytočne sústredenosť. Aj pre trénerov to bolo poučenie, že hráčom neslobodno nič odpúšťať. Sú stále zvyknutí, aby ich niekto viedol za ručičku, dirigoval, kontroloval, prikazoval, motivoval. Keď sa to nedeje a uzda sa trochu povolí, má to také následky. Bolo treba dávať veľký pozor, aby hráči nezabudli hrať aj na medzinárodnom poli, na čo sa veľmi tešili.
Čo sa teda stalo, aby sa Slovan dostal na Olymp? Mal vo vedení predsedu predstavenstva I. Kmotríka, generálneho riaditeľa D. Tittela, športového riaditeľa J. Švehlíka. Bol azda jediným klubom, ktorý fungoval celý rok podľa písaných i nepísaných pravidiel života klubu. Mal ambicióznych trénerov, konsolidované vedenie i dobrých hráčov, ktorí chceli niečo dokázať. Za chrbtom stáli bohaté spoločnosti Grafobal a J&T, ba i Sitno Holding. Cieľom bolo získať naspäť stratenú slávu klubu. „Chceme titul, povedal hneď na začiatku generálny riaditeľ klubu Dušan Tittel. Máme podmienky na to, aby sme sa o to pokúsili.“ Do práce sa tak zapojila plejáda bývalých hráčov a mužov s belasým srdcom: Ladislav Pecko, Ján Švehlík, Dušan Titt el, Marián Zeman, Vladimír Kinder, Alexander Vencel st., Miroslav König a ďalší. Aj súperi zacítili tú silu. Veď tí chlapi všeličo preskákali, vedeli, odohrali. V dobrých podmienkach to chceli dostať na trávnik. Prišlo 16 zápasov bez prehry a mužstvo sa už po 14. kole usadilo na prvé miesto, kam potom už nikoho nepustilo. Hráči porozumeli fi lozofi i trénerov, ukázali dosť inteligencie, umenia i bojovnosti. Nebolo to ešte bez chýb, no na Corgoň ligu to bohato stačilo. Väčšina mužstva sa tlačila dokonca medzi reprezentantov – legionárov, čo v minulosti nebolo.
Všetko pochopili aj diváci. Slovan mal v priemere najvyššie návštevy na zápas – 5 640 divákov. Na hru sa už dalo pozerať. Bola rýchlejšia, efektívnejšia, útočne naladená a často upútali aj individuálne výkony. Tréneri určili pomerne rýchlo základnú zostavu a tej dávali veľké možnosti. Náhradníci sa neurážali, chápali trénerovo heslo: „Všetci hrať nemôžete, ale nastupovať budú vždy tí najlepší.“ Najstabilnejšia bola táto zostava: Bičík – Dobrotka, Valachovič, Hanek, Petráš – Obžera, Kozák, Černák, Slovák – Halenár, Masaryk. Obrana súperov pred brankárov veľmi nepúšťala a sympatické bolo, že Dobrotka i Petráš sa často zapájali do útočenia, rovnako ako Angelovič či Breznaník. Krajní stredopoliari, Slovák s Obžerom sa vedeli udržať pri čiarach, technicky či rýchlosťou prenikať, centrovať i vystreliť. Kozákove kvality dirigovania i presnosti prihrávok sú známe, Černák či Serrano svedomito bojovali a po ich striedaní kvalita neutrpela, aj tz v. náhradníci boli dobrí. V útoku Halenár prispel pohybom i gólmi, Masaryk sa stal s 15 strelenými gólmi najlepším strelcom ligy. Do útoku boli pripravení Meszároš, Gaucho či Sylvestr. A Slovan mal aj Szabóa, Dosoudila, Ižvolta i Piresa, Štepanovského. Spolu s ďalšími rastie sila na zlepšovanie i posilnenie, aby nebolo treba čakať na ďalší titul desať rokov. O titul sa pričinili (podľa odohraných zápasov): D. Bičík 18, D. Rodinger 15 – P. Černák 32, P. Masaryk, Ľ. Meszároš 31, M. Dobrotka, J. Valachovič 29, M. Breznaník 28, J. Serrano 27, S. Slovák 25, B. Obžera, J. Halenár 23, M. Hanek 22, D. Pires 21, S. Angelovič 18, J. Kozák 14, R. Gaucho, Sylvestr 13, P. Petráš 11, R. Dosoudil 9, P. Štepanovský 8, M. Ižvolt 7, J. Králik, A. Ibragimov 3, J. Rada 2, O. Szabó, P. Struhár, I. Janek, L. Nachtman, K. Kolčák 1. Strelci: Masaryk 15, Halenár 10, Slovák 7, Meszároš, Valachovič 5, Obžera, Pires 3, Dobrotka, Angelovič, Breznaník, Hanek, Černák, Kozák, Sylvestr, Gaucho 2, Petráš, Dosoudil, Serrano 1. Dva góly boli vlastné. Tréneri: L. Pecko, asistenti: M. Zeman, V. Kinder, A. Vencel st. Titulom sa však mohli chváliť aj naše ženy. Pod vedením trénera Martina Pacholeka získali po štyroch rokoch ďalší z titulov majstra Slovenska, dokonca s veľkou prevahou. A veronika Klechová sa stala najlepšou hráčkou SR za rok 2008. V budúcom ročníku hral celý káder Ligu majstrov. Titul majstra Slovenska získali v tomto úspešnom roku aj starší dorastenci nášho klubu.
Majstrovi aj Superpohár
Onedlho po získaní majstrovského titulu sa hralo v Dolnom Kubíne o Superpohár 2009. Po ročnej prestávke, pretože pred rokom získala Artmedia double a nemala súpera. Teraz nastúpil Slovan proti MFK Košice a zvíťazil nad ním pred 1 100 divákmi 2:0, keď dal obidva góly Masaryk. Zostava víťazov: Bičík – Dobrotka, Saláta, Dosoudil, Petráš – Obžera (82. Sylvestr), Kozák, Božič (89. Černák), Slovák – Halenár, Masaryk (90. Gaucho). Prvý raz viedol mužstvo nový tréner Dušan Uhrin st.