„Od niektorých hráčov som čakal viac. Nie je však jednoduché, keď po dlhšom čase dostanete šancu, hráte totiž pod tlakom, chcete sa ukázať trénerovi, pomôcť mužstvu...to je okej. Vedel som, že Skalica príde bojovať. Nikto vám nedá nič zadarmo. Hráčov som upozorňoval, že súper vie hrať futbal a má hráčov ako Vlasko, ktorí sú šikovní a silní na lopte, neodkopávajú a dokážu hrať pod tlakom. Boli na nás dobre pripravení. My sme za stavu 1:0 nevyužili dve čisté šance, ktoré by sme mali premieňať. Chcel som dať šancu mladému Marcellimu, ktorý bol na lavičke, ale vývoj bol taký, že som sa rozhodol pre skúsenejších, aby v závere rozhodli. Za stavu 1:1 sme boli trochu netrpezliví, bolo treba viac rozohrávať do krídla a robiť to, čo máme natrénované a silné. Šancí sme aj tak mali dosť, súper hral dôstojne. Výsledok 2:1 nie je v pohári ideálny, no ani nie zlý. Ak budeme všetci zdraví, tak do Skalice pôjdeme v plnej sile, pretože chceme ísť do finále a vyhrať pohár. Skalica však bude doma oveľa nepríjemnejšia ako dnes.“
„My sme začali troška bojazlivo a s rešpektom. Slovan hral veľmi dobre a nátlakovo, nám trochu nefungovala defenzíva. Prichádzalo veľa centrov, po ktorom padol aj úvodný gól. Paradoxne, po ňom sme sa trošku dostali do hry aj my, a dali sme gól, ktorý nám veľmi pomohol, najmä psychicky. V druhom polčase sme si takou umnou hrou strážili výsledok. Škoda toho záveru.“