Slovan a Dinamo Záhreb vo vzájomnej histórii
Slovan Bratislava sa prvýkrát na európskej scéne stretol s Dinamom Záhreb v sezóne 1969/1970 v prvom kole Pohára víťazov pohárov.
Štartoval v ňom ako obhajca trofeje z predchádzajúceho ročníka, a preto sa očakávalo, že si so záhrebským mužstvom ľahko poradí. Úvodné stretnutie sa hralo na legendárnom štadióne Maksimir 17. septembra 1969 a naši hráči prehrali nečakane a prekvapujúco 0:3. Spomína brankár Alexander Vencel: ,,Prvé kolo nás nezastihlo v najlepšej hernej pohode. Naša obrana akosi nevedela nájsť recept na rýchlych útočníkov súpera a dovolila im manévrovať v blízkosti našej brány. Žiaľ, tých chýb bolo príliš veľa a tri inkasované góly sa ukázali ako neprekonateľné.“ Nebyť Alexandra Vencela, gólov v sieti Slovana mohlo byť ešte viac. Na adresu mužstva sa následne zniesla tvrdá kritika a vedenie klubu dokonca zvolalo kvôli tejto prehre mimoriadnu schôdzu. Domáca odveta tak bola iba formalitou a skončila sa bezgólovou remízou. Napriek tomu prišlo na zápas približne 20 000 fanúšikov Slovana. Dinamo Záhreb sa v tomto ročníku PVP dostalo do štvrťfinále.
Druhá európska pohárová konfrontácia týchto dvoch klubov nedopadla pre Slovan o nič lepšie. Písala sa sezóna 2000/2001 a Slovan sa pomaly, ale isto začal dostávať do problémov, ktoré o štyri roky neskôr vyvrcholili zostupom do druhej ligy. Belasí štartovali v tejto sezóne v Pohári UEFA a v predkole vyradili Lokomotiv Tbilisi. Následne im bolo vyžrebované záhrebské Dinamo, ktoré vstupovalo do dvojzápasu ako favorit. Prvé stretnutie sa odohralo 14. septembra 2000 na Tehelnom poli, kam prišla podporiť svoj klub necelá tisícka chorvátskych fanúšikov. Ich mužstvo dominovalo a v Bratislave jasne zvíťazilo 3:0. Zrodil sa tak rovnaký výsledok, ako 31 rokov predtým. Odveta v Záhrebe, na ktorú vycestovalo približne 20 statočných belasých fanúšikov, bola z pohľadu Slovana o niečo lepšia a skončila sa remízou 1:1. Jediný gól belasých strelil Pavol Sedlák. Dinamo síce postúpilo ďalej, avšak v druhom kole stroskotalo na talianskom klube AC Parma.
Oveľa lepšie, než Slovanu, sa na záhrebskom Maksimire darilo hráčom, ktorí pôsobili aj v našom klube. Prvým z nich bol dnes už zabudnutý slovinský futbalista Zoran Pavlović, ktorý odohral za náš klub tri ligové zápasy v roku 2004. S Dinamom získal pár rokov predtým chorvátsky titul aj pohár. Nepochybne viac známejší je naším fanúšikom Jakub Sylvestr, ktorý v belasom drese odohral v rokoch 2007 - 2010 87 ligových zápasov a strelil v nich 13 gólov. Pamätný gól zaznamenal aj na pôde VfB Stuttgart, teda v zápase, v ktorom Slovan siahal na postup. Práve po tomto stretnutí sa mu ozvalo Dinamo Záhreb s konkrétnou ponukou a Jakub Sylvestr sa sťahoval na Maksimir. Pôvodne mal spolu s ním prestúpiť aj Kornel Saláta, ale tento prestup sa nakoniec nerealizoval.
,,Oproti Slovanu to bol vtedy iný level, najmä čo sa týka klubového zázemia. Mali veľmi dobrú mládežnícku základňu i celkovú infraštruktúru. Z Dinama odchádzali hráči do zahraničia za veľmi veľké peniaze. Keď som tam prišiel, spoluhráči ma prijali výborne. Poznali sme sa totiž s niektorými zo zápasov reprezentácie do 21 rokov. Brali ma tam ako útočníka, ale tréner ma začal dávať na krídlo, čo pre mňa nebolo ideálne. Škoda, lebo som mohol toho pre Dinamo odviesť ešte viac.“ Jakub Sylvestr nastupoval za Dinamo Záhreb v rokoch 2010-2012 a vyhral s ním dvakrát chorvátsky titul i chorvátsky pohár.
Súčasné spojenie medzi Slovanom Bratislava a Dinamom Záhreb má meno Marko Tolić. Marko je rodák zo Záhrebu a v mládežníckych kategóriách hrával za viaceré záhrebské kluby, vrátane Dinama. Od malička patril k fanúšikom tohto najúspešnejšieho i najslávnejšieho chorvátskeho klubu. ,,Môj nebohý otec bol veľký fanúšik Dinama, a taktiež aj môj brat, s ktorým som chodil na zápasy. To, čo znamená pre Bratislavu Slovan, znamená pre Záhreb Dinamo. Väčšina mojej rodiny a priateľov fandí Dinamu.“
Marko Tolić však začal seniorskú kariéru v ďalšom záhrebskom klube NK Lokomotiva, ktorému pomohol v sezóne 2019/2020 k druhému miestu v chorvátskej lige. Zažil tak aj záhrebské derby (z oboch strán) a v drese NK Lokomotiva sa mu podarilo v závere sezóny 2019/2020 streliť Dinamu víťazný gól z penalty v 90. minúte zápasu. Následne prestúpil práve na Maksimir, v ktorom však nedostával toľko príležitostí, koľko by si predstavoval. Vlastne aj preto prišiel na hosťovanie do Slovana. Dnes už hráč nášho klubu vidí vzájomný súboj v Lige majstrov takto: ,,Z perspektívy Dinama je Slovan najľahší súper v Lige majstrov. Presne tak isto, ako aj Dinamo pre Slovan. Fanúšikovia Dinama toho o Slovane i celej slovenskej lige veľa nevedia. Ale to je asi normálne. Ja som tiež nevedel všetko, keď som prišiel do Slovana. Každopádne, prídu sem veľmi sebavedomí. Ja sa v utorok večer budem cítiť tak, ako pred každým zápasom. Bude tam určite pozitívna tréma, respektíve pozitívne napätie. Teším sa na výbornú atmosféru, ktorú vytvoria fanúšikovia z oboch strán, lebo do Bratislavy sa chystá veľa fanúšikov Dinama. Bude to určite nádherný večer. A ako dať gól? Presne tak, ako proti každému inému súperovi.“
Ak by sa podarilo v utorok večer streliť Markovi víťazný gól zápasu presne tak, ako pred štyrmi rokmi v drese NK Lokomotiva, určite by žiadny fanúšik belasých neprotestoval. Zlomil by tak negatívnu sériu Slovana vo vzájomných stretnutiach s Dinamom Záhreb.